Od načúvacích prístrojov ku kochleárnym implantátom

Prechod od načúvacích prístrojov ku kochleárnym implantátom nebol pre Tomáškových rodičov jednoduchý. Dnes, vďaka implantátom, objavuje školák zvuky a možnosti komunikácie, ktoré si predtým nevedel ani predstaviť.

Eva Kohlová

Tomáš sa narodil na Slovensku v meste Michalovce krátko pred Vianocami 2016. Jeho rodičia a vtedy ešte štvorročná sestra Eliška sa veľmi tešili na nového člena rodiny. Tak ako u všetkých novorodencov na Slovensku, aj u Tomáša prebehlo krátko po narodení povinné vyšetrenie sluchu (novorodenecký skríning). „Zistili, že nie sú prítomné otoakustické emisie,“ spomína jeho mama Anna. „Absolvovali sme ďalšie vyšetrenia, ale nakoniec nám povedali, že Tomi má poruchu sluchu. “Klinici nám už vtedy spomínali možnosť kochleárnej implantácie. Jeho otec Maroš vysvetľuje: „Diagnostikovali mu ťažkú poruchu sluchu s prognózou, že sa tento stav môže časom zhoršovať. Nakoľko sa strata sluchu dala ešte kompenzovať načúvacími aparátmi, kochleárnu implantáciu sme v tej dobe ešte nezvažovali.“

Eliška & Tomáš

„Bolo to náročné obdobie plné každodenných cvičení, logopédie, opakovania a trpezlivosti,“ spomína Anna. „Eliška bola trochu v ústraní, mnohokrát sme venovali viac času synovi než dcére,“ priznáva. „Ale potom si Eliška vytvorila postoj, že nám chce s Tomim pomáhať.“Dievčatko si pamätá: „Hrali sme sa často spolu hry, kde základom boli zvuky a tóny,“ opisuje, ako sa počutie stalo projektom celej rodiny. „A Tomi nás všetkých prekvapil,“ žiari Anna. Jej manžel dodáva: „Tomi robil rýchle pokroky, čo mu umožnilo navštevovať škôlku aj predškolskú dochádzku spolu s počujúcimi deťmi.“

Mnohí ľudia s poruchou sluchu zvládajú každodenný život s bežnými načúvacími prístrojmi. Pre osoby s ťažkou poruchou sluchu alebo nepočujúcich sú však kochleárne implantáty (KI) často jedinou cestou, ako porozumieť hovorenému jazyku prostredníctvom sluchu. Kedy má však nastať prechod od načúvacích prístrojov ku KI? Tomášovi rodičia si museli na túto otázku odpovedať skôr, než očakávali.

Kochleárny implantát: „Pretože samotná láska všetko nevyrieši!“

„Tomi ukončil prvý ročník základnej školy bez akýchkoľvek problémov a bez podpory asistenta,“ hovorí jeho mama, keď sa obzerá spätne na obdobie ôsmych rokov s načúvacími prístrojmi. „Ale počas letných prázdnin v roku 2024 sme spozorovali, že Tomi už nereaguje tak dobre ako predtým. Bol tichší, smutnejší a viac uzavretý. Prestal sa hrať s ostatnými, prestal komunikovať, začal sa viac hnevať na veci a na okolie. Jeho otec to zhrnul: „Bolo nám jasné, že sa niečo deje so sluchom, že už nepočuje tak ako predtým.“ Spočiatku si mysleli, že ide o technický problém načúvacích prístrojov, alebo len potrebuje nové nastavenie. Nové sluchové testy však odhalili oveľa zásadnejší problém: „Tomáš bol v tom čase už takmer úplne nepočujúci.“

„Vedela som v tom čase, že kochleárne implantáty existujú. Na ORL klinike kde sme chodili na nastavovanie načúvacích aparátov sme často stretávali deti s KI a videli sme, že počujú a reagujú veľmi dobre,“ vysvetľuje Anna a spomína na svoje vtedajšie myšlienky a pocity. „Obavy z operácie boli stále prítomné. Prijať fakt, že moje dieťa bude musieť podstúpiť operačný zákrok, aby mohlo počuť, bolo jedno z najťažších rozhodnutí, akým som kedy čelila. Žiadna mama nechce prijať, že samotná láska všetko nevyrieši.“ Osobný kontakt s klinickým tímom a podpora KI technika nakoniec rodičom dodali potrebnú istotu.

Kľúčové pre kochleárnu implantáciu: dôvera a spoľahlivosť

„Vedeli sme, že kochleárne implantáty existujú, ale až v tom období sme sa nimi začali zaoberať podrobnejšie. Veľmi sa nám páčilo na workshope v Poprade, kde firmy prezentovali kochleárne implantáty, načúvacie prístroje a ďalšie audiologické pomôcky,“ vysvetľuje Tomášov otec.

Podľa Anny zohrala pri výbere produktu zásadnú úlohu aj „silná dôvera, tradícia značky a samozrejme aj spoľahlivosť“. „Pochopili sme, že MED‑EL je presne to čo hľadáme, že je to pre nás riešenie a naša cesta, ktorou chceme ďalej pokračovať, aby Tomi počul.    Následne sme sa stretli s ďalšími rodinami s KI, povedali nám viac o značke MED-EL, vysvetlili nám, ako celý proces implantácie prebieha a ako sa dbá o každé jedno dieťa.“ Technické parametre boli rovnako presvedčivé, najmä atraumatický dizajn elektródy a taktiež vodotesný rečový procesor RONDO 3.

Od prvých náznakov počas letných prázdnin, že načúvacie prístroje už nestačia kompenzovať stratu sluchu, cez všetky potrebné vyšetrenia a prípravy na operáciu až po samotný deň operácie – celý proces si vyžadoval čas. Vo februári 2025 dostal Tomáš svoje kochleárne implantáty SYNCHRONY 2 v rámci simultánnej bilaterálnej operácie. „Po všetkých obavách nás nakoniec prekvapilo to, aké to bolo rýchle a hladké, úplne bez komplikácií. Už hodinu po operácii sa Tomi opäť hral so svojimi hračkami,“ spomínajú rodičia s úsmevom.

Objavovanie nového trendového športu s KI…

„Tomi ešte niekedy potrebuje pomoc, ale už oveľa menej ako predtým,“ potvrdzuje jeho staršia sestra po viac než roku s KI. V škole sa Tomášovi opäť darí. Na otázku ohľadom obľúbeného predmetu nesmelo pošepká: „Matematika.“ Po vyučovaní ho najviac nadchýnajú zimné športy – korčuľovanie, lyžovanie a hokej.

Tomaš

Šport však momentálne predstavuje pre rodinu výzvu. „Zatiaľ sme nenašli prilbu, ktorá by pohodlne sedela spolu s rečovým procesorom. Preto sa Tomáš zatiaľ venuje florbalu,“ vysvetľujú rodičia. Tento halový šport je veľmi podobný ľadovému hokeju, avšak namiesto puku sa používa ľahká plastová loptička, ktorú hráči posúvajú hokejkou do bránky. Loptičku možno zasiahnuť nohou, ale všetky ostatné formy fyzického kontaktu sú zakázané – na rozdiel od hokeja. Florbalisti tak môžu hrať v bežnej športovej obuvi a bez ochranného vybavenia. „Na florbal nepotrebuješ ani prilbu,“ hovorí spokojne Tomášov otec.

Tomáš je dnes jedným z odhadovaných dvoch miliónov ľudí na svete, ktorí sa venujú tomuto čoraz populárnejšiemu športu. Medzinárodné súťaže často ovládajú švédske tímy, no slovenská mužská reprezentácia dosiahla na Majstrovstvách sveta vo florbale 2024 vo Švajčiarsku výborné šieste miesto – najlepší výsledok v histórii a o päť priečok lepší než umiestnenie Slovenska na posledných majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji. Ak Tomáš a jeho rodičia nájdu napokon vhodnú prilbu, kto vie, ktorú z týchto dvoch možností si mladý športovec vyberie v budúcnosti.

Počuť šušťanie lístia, umývačku riadu a hlas z druhej izby

„Sme veľmi prekvapení, ako dobre to funguje. Tomi má implantáty už rok a každú chvíľu vidíme nejaké zlepšenie,“ hovorí Maroš o Tomášových kochleárnych implantátoch. Tomáš neustále objavuje nové veci – nielen pri svojej novej športovej aktivite, ale i v bežnom živote, vysvetľuje jeho otec: „Teraz počuje takmer všetko. Napríklad už počuje, keď v dome zapípa umývačka riadu.“

„Veľa domácich spotrebičov vydáva rôzne upozornenia. S načúvacími prístrojmi ich Tomi nepočul. Teraz ho tie zvuky fascinujú a veľmi si ich užíva,“ potvrdzuje jeho mama Anna. „A tiež túto jeseň, keď sme kráčali po opadanom lístí, stále sa naň pozeral, pretože nevedel, čo sa deje. Počul jeho šušťanie prvýkrát v živote.“

Tomášove nové sluchové schopnosti sú obrovskou pomocou aj v každodennom živote s rodinou, keďže Anna, Maroš a deti bývajú v priestrannom dome. „Je to príjemná skúsenosť, že sa teraz môžeme dorozumievať v rámci celého domu – z jednej izby do druhej, zo záhrady do obývačky k TV,“ hovorí Anna s nadšením. „Toto je pre nás nové! Predtým to nebolo možné.“

Pre ostatných rodičov detí s ťažkou  poruchou sluchu majú Anna a Maroš iba jedno dôležité posolstvo:
„Nebojte sa operácie! Stojí to za to!“