S kochleárnymi implantátmi na ceste na javisko

Sofia Weberová sa narodila nepočujúca, ale vďaka obojstranným (bilaterálnym) kochleárnym implantátom dnes počuje a rozumie až v troch jazykoch. V máji si sedemročná Sofia zahrala hlavnú úlohu v muzikálovom predstavení svojej triedy.

„A tu prichádza malý drak Kokosáčik!“ zaznie z javiska„A tu prichádza malý drak Kokosáčik!“ zaznie z javiska.

Inkluzívna trieda druhákov zo Spolkového inštitútu pre vzdelávanie nepočujúcich – skrátene BIG – spieva a hrá v „Školskej slávnosti“ na skale Fire Rock pre svojich rodičov a súrodencov. Dvaja chlapci sa striedajú v čítaní dlhších rozprávačských častí. Na pódiu stojí aj sedemročná Sofia Weberová, ktorá stvárňuje malého draka Kokosáčika a prepožičiava mu svoj zreteľný, živý hlas.

Kokosáčik, na rozdiel od ostatných drakov, nemá talent na lietanie. „Nenávidím ten útes,“ hundre po ďalšom páde. „Neznášam túto skalu a lietanie aj tak nemám rád.“ Sofia svojím hlasom presvedčivo vystihuje Kokosáčikovo sklamanie aj frustráciu z nesympatického učiteľa lietania. Napriek tomu by sa veľmi rád zúčastnil slávnosti na skale Fire Rock – no ak nezvládne skúšku z lietania, bude jediný, kto tam bude musieť cestovať na plťke.

„Nevedeli sme o žiadnych iných deťoch s implantátmi…“

Sofia dostala svoje kochleárne implantáty už vo veku siedmich mesiacov. ©Lisa Dorner

Rovnako ako Kokosáčik na začiatku príbehu nevedel lietať – hoci všetci jeho rovesníci áno – ani Sofia na začiatku svojho života nepočula. Vďaka novorodeneckému skríningu sa to jej rodičia dozvedeli krátko po narodení. Pre nich sa však príbeh o nepočutí a o živote s kochleárnymi implantátmi začal takmer o šesť rokov skôr – so Sofiinou staršou sestrou Anastáziou.

V roku 2013 sa Tatiana a Alexander Weberovci tešili z narodenia svojej prvej dcéry Anastázie. Lekári však čoskoro zistili, že ich prvorodené dieťa má ťažké poškodenie sluchu. Odborníci odporučili kochleárny implantát. „Lenže my sme nepoznali žiadne iné deti s implantátmi,“ vysvetľuje jej mama. „Báli sme sa.“ Až počas rodinnej dovolenky náhodou stretli inú rodinu s dieťaťom s KI – „v tom momente bolo rozhodnuté.”

„Pri Sofii sme už vedeli, do čoho ideme.“

Anastázia dostala obojstranné (bilaterálne) implantáty takmer vo dvoch rokoch. „Následne sme sa naplno sústredili na intenzívnu podporu. Chodili sme na logopédiu a každý deň sme pracovali s pedagógom. Bolo to veľmi náročné,“ spomína si Tatiana Weberová.

V júni 2017 sa narodila aj jej mladšia sestra Sofia – rovnako nepočujúca. „Tentoraz sme už presne vedeli, čo nás čaká,“ hovorí otec. Sofia dostala svoje dva kochleárne implantáty už v siedmich mesiacoch veku. O dva týždne neskôr ich aktivovali – a Sofia začala počuť. Mierne oneskorenie v sluchovom a rečovom vývine rýchlo dobehla, a to s oveľa menšou potrebou intenzívnej podpory: „Keď mala dva roky,“ teda vo veku, keď jej sestra ešte len dostávala implantáty, „už všetko fungovalo celkom dobre.“

Včasná implantácia uľahčuje rozvoj sluchu

Výskumy aj praktické skúsenosti ukazujú, že deti s KI napredujú v sluchovom a rečovom vývine po implantácii rýchlejšie než deti so zdravým sluchom. Už v priebehu mesiacov či rokov často dosiahnu úroveň svojich počujúcich rovesníkov. Platí však, že čím skôr sa implantácia uskutoční, tým rýchlejšie dieťa dobehne zameškané. Deti, ktoré sú implantované neskôr, musia pri počúvaní vynakladať často viacej úsilia a po implantácii zvyčajne potrebujú intenzívnejšiu podporu.

Rodina Weberovcov je vďačná za starostlivosť, ktorú ich dcéry dostali v materskej škole BIG. Dnes staršia Anastázia navštevuje nižší stupeň gymnázia (AHS) a Sofia chodí do inkluzívnej triedy základnej školy – kde teraz stojí na javisku a spieva.

„Sme ohromení, ako veľmi si to deti užívajú!“

„Leť, Kokosáčik, leť na skalu Fire Rock – aj ty to dokážeš!“ Z javiska sa šíri zimomriavková atmosféra, keď deti povzbudzujú malého spievajúceho draka. Kokosáčik poctivo trénoval s pomocou svojich dvoch najlepších kamarátov a nového učiteľa lietania. Teraz má odvahu ukázať, že aj on dokáže lietať – vďaka skúsenému vedeniu a podpore.

Posilňovanie triednej súdržnosti je jedným z kľúčových cieľov divadelného projektu, ktorý pedagogičky Carolyn Harrisonová a Katharina Dürrerová pravidelne realizujú so svojimi triedami na druhom a treťom stupni. Ide aj o prepájanie s ostatnými triedami – napríklad keď žiaci z komunikačných a podporných tried pripravujú kulisy. Divadelné predstavenie má zvláštne čaro: „Vždy nás prekvapí, ako veľmi si to deti užívajú – najmä tú kombináciu textu a hudby.“

Hranie rolí podporuje výslovnosť aj sociálnu komunikáciu

Z pedagogického hľadiska má divadelný projekt mnohé prínosy: podporuje čítanie, artikuláciu a hudobný rozvoj. @Lisa Dorner

Z pedagogického hľadiska má projekt množstvo prínosov: nácvik čítania a artikulácie je hodnotný nielen pre deti so sluchovým postihnutím. Hudba navyše podporuje sluchový i rečový rozvoj všetkých detí – počujúcich aj nepočujúcich. Preberanie rôznych rolí, vyjadrovanie sa, zapamätávanie si postupností či textov – to všetko sú zručnosti, ktoré sa vďaka projektu prirodzene rozvíjajú. „Veľké predstavenie a oslava po ňom – to je pre deti tou najväčšou odmenou,“ uzatvára špeciálna pedagogička Harrisonová.

Pre väčšinu malých umelcov je to prvýkrát, čo stoja na javisku. Obe učiteľky sa zhodujú: „Po predstavení máme vždy pocit, že deti narástli aspoň o päť centimetrov!“

Dvojitý šťastný koniec s KI

„Sofia je veľmi sebavedomá,“ vysvetľuje jej mama. Postaviť sa pred publikum: „To pre ňu nie je žiadny problém.“ Je zvyknutá na veľké obecenstvo, pretože rovnako ako jej staršia sestra Anastázia často súťaží v modernej gymnastike. Tento šport spája gymnastiku i tanečné prvky a vyžaduje nielen kontrolu tela a rovnováhu, ale aj cit pre rytmus – všetky zostavy musia byť presne v správnom rytme sprievodnej hudby, čo by bolo bez sluchu takmer nemožné.

Jazykovo sú obe sestry ďaleko pred mnohými rovesníkmi – ovládajú tri jazyky. „Sme medzinárodná rodina. Ruština bola ich prvým jazykom,“ vysvetľuje mama. „A od otca majú nemčinu. S priateľmi často hovoríme po anglicky – tomu obe dobre rozumejú.“ „V bežnom živote už medzi nimi nevidno rozdiel. Obe majú rovnakú úroveň jazyka aj slovnej zásoby,“ dodáva Alexander Weber, keď porovnáva sluchové schopnosti svojich dcér. „Pri Sofii však máte pocit, akoby sa narodila počujúca.“

Po poslednej piesni zaplní sálu búrlivý potlesk. Deti sa uklonia a Sofia uteká do šatne spolu s ostatnými, než sa pridá k rodičom. Pri pohľade späť, povie, že sa na javisku cítila „dobre“. „Ale aj trochu nervózne.“ „Miluje spev a chcela by chodiť tiež na dramatický krúžok,“ usmieva sa mama. Otec dodáva: „Teraz si to mohla vyskúšať a veľmi ju to baví.“ Kto vie – možno raz bude Sofia reprezentovať Rakúsko na Eurovízii (Eurovision Song Contest).