Kedy sú sluchové implantáty lepším riešením ako načúvacie prístroje?

Výsledky sluchových implantátov a konvenčných načúvacích prístrojov sa neustále zlepšujú a hranice použitia týchto rôznych systémov sa neustále posúvajú.

„Približne 19 percent populácie trpí poruchou sluchu, ktorá si vyžaduje liečbu,“ vysvetľuje doktor Thomas Keintzel, primár ORL oddelenia v Klinikum Wels-Grieskirchen. „Liečba načúvacími prístrojmi je tu stále zlatým štandardom.“ Bežné načúvacie prístroje zosilňujú zvuk – v závislosti od výšky a hlasitosti – tak, aby ho používateľ lepšie vnímal. Pri zariadení by to však pre používateľov nemalo končiť: „Okrem podpory zariadení sa tréning stal základným faktorom úspechu.“

Existujú však niektoré zdravotné stavy, ktoré sťažujú alebo znemožňujú úspešné používanie konvenčných načúvacích prístrojov . Napríklad zúžený alebo opakovane zapálený zvukovod, osifikácia v strednom uchu alebo strata stredoušných kostíc. V niektorých prípadoch môže pomôcť operácia, ale 75 percent všetkých problémov si vyžaduje podporu načúvacieho prístroja, uvádza primár Keintzel. „Použitie implantátov na princípe kostného vedenia a aktívnych stredoušných implantátov sa však etablovalo ako cenná alternatíva k nasadeniu bežného načúvacieho prístroja.“

Keď samotné zosilnenie nestačí

Z audiologického hľadiska konvenčné načúvacie prístroje dosahujú svoje hranice pri ťažkom poškodení vnútorného ucha. Okrem premeny zvukových vibrácií na nervové signály má vnútorné ucho funkciu, ktorá je takmer ekvivalentná „predzosilňovaču“. Toto sa označuje ako stlačenie vnútorného ucha. V prípade senzineurálnej poruchy sluchu sa táto schopnosť postupne stráca. Preto musia načúvacie prístroje viac zosilňovať jemné zvuky ako hlasné.

Táto kompresná strata sluchovo postihnutého ucha spôsobuje „dynamickú redukciu“. Rozdiel medzi najjemnejším zvukom (ktorý je sotva počuteľný) a najhlasnejším zvukom (na prahu bolestivosti) sa zmenšuje. V dôsledku toho sa stratí aj kontrast medzi rôznymi akustickými signálmi: používateľ môže stále počuť všetko so zosilnením, ale určité zvuky, porozumenie reči a konverzácie sú napriek načúvaciemu prístroju čoraz vyčerpávajúce.

Postihnuté ucho tiež pociťuje zmeny v časovom rozlíšení (tzv. „sluchové maskovanie“), ku ktorému dochádza vtedy, keď je jemnejší zvuk prekrytý predominantným zvukom. Všetky tieto účinky spolu znamenajú, že pri poruche sluchu okolo 50 decibelov sa reč v hlučnom prostredí stáva čoraz menej zreteľnou, dokonca aj s načúvacími prístrojmi.[1]

Moderné technológie v konvenčných načúvacích prístrojoch pomáhajú

Bežné načúvacie prístroje pracujú s rôznymi trikmi na zlepšenie akustického kontrastu a dôraz je vždy kladený na porozumenie reči. Frekvenčné filtre sa používajú na tlmenie výšok, ktoré nie sú nevyhnutné pre porozumenie reči alebo potenciálne obsahujú veľa šumu v pozadí. Potlačenie šumu skúša každý segment výšky tónu voči rečovým signálom a podľa toho ju zosilňuje alebo stlmí. Smerové mikrofónové systémy spracovávajú zvuky z predpokladaného smeru hovoriaceho. Všetky tieto funkcie sú integrované aj do rečových procesorov sluchových implantátov.

Neustále vylepšované technológie pre zdokonaľovanie reči umožňujú aj používateľom s vážne narušenou funkciou vnútorného ucha porozumieť reči pomocou načúvacích prístrojov. V určitom momente však aj súčasné špičkové načúvacie prístroje dosiahnu svoje hranice. Primár Keinzel má radu pre pacientov, ktorí sa už necítia lepšie: „V takom prípade možno na zlepšenie porozumenia reči použiť priamu elektrickú stimuláciu cez kochleárny implantát.“

Porozumenie reči je kľúčové!

„Okrem neustáleho technického zdokonaľovania načúvacích prístrojov aj sluchových implantátov sa posunuli aj hranice indikácie,“ opisuje primár Keintzel. Ak je s načúvacími prístrojmi možné porozumenie reči, komunikácia a dobrá kvalita života, nie je dôvod na operáciu. Okrem toho si počúvanie pomocou sluchového implantátu (alebo KI) vyžaduje cvičnú alebo tréningovú fázu: centrálny sluchový systém sa musí naučiť zodpovedajúcim spôsobom premieňať technicky generované signály.

„Základným rozhodovacím kritériom môže byť porozumenie reči pomocou načúvacieho prístroja.“ Vo všeobecnosti, ak je porozumenie reči s dobre nasadenými načúvacími prístrojmi horšie, ako by sa očakávalo pri KI, odporúča sa implantácia. Najprv je však potrebné sa uistiť, že načúvací prístroj je optimálne prispôsobený a vhodný pre používateľa.

Ak používateľ KI stále používa načúvací prístroj na druhej strane, lekár odporučí implantáciu druhej strany, ak načúvací prístroj nevedie k zlepšeniu porozumenia reči.

U detí je rozhodujúcim faktorom vývoj sluchu a reči. „V prípade detí s vrodenou hluchotou alebo detí, ktoré ohluchli pred osvojením si jazyka, sa musí pri rozhodovaní brať do úvahy veľa faktorov, ako je stupeň vývoja dieťaťa, komunikatívne kompetencie atď.“ zdôrazňuje primár Keintzel. „V každom prípade, u detí s vrodenou jednostrannou hluchotou by rodičia mali poznať obmedzenia jednostranného počutia – znížené porozumenie reči v hlučnom prostredí, žiadne smerové počúvanie a to všetko v citlivej fáze osvojovania si reči.“

Čo očakávať od kochleárneho implantátu

KI obchádza defekty vo vnútornom uchu a priamo stimuluje nervovú štruktúru sluchového orgánu. Sluchové centrum sa musí naučiť interpretovať tieto umelé signály, a preto používateľ potrebuje obdobie rehabilitácie a tréningu. Na rakúskom ORL kongrese v roku 2021 primár Keintzel preukázal úspech kochleárnej implantácie. [2]Po roku aktivácie KI tri štvrtiny všetkých používateľov rozumejú rovnako dobre ako typické osoby so sluchovým postihnutím s poruchou sluchu 50 decibelov. „Strata porozumenia reči, ktorú možno očakávať po nasadení KI, teda nie je väčšia ako pri stredne ťažkej poruche sluchu,“ a to je predsa prínos pre osoby, ktoré boli predtým úplne hluché.

Na tom istom podujatí Prof. Dr. Dr. Ulrich Hoppe, hlavný lekár Univerzitnej nemocnice ORL v Erlangene, ukázal porovnanie porozumenia reči medzi používateľmi KI a používateľmi načúvacích prístrojov. Väčšina používateľov KI rozumie reči v hlučnom prostredí rovnako ako pacienti s poruchou sluchu 25 až 50 decibelov s načúvacími prístrojmi. V skutočnosti všetci používatelia KI rozumejú lepšie ako typickí používatelia načúvacích prístrojov s poruchou sluchu 65 decibelov.

Kandidáta na KI by preto mal dôkladne zvažovať, no zároveň aj sa aj promptne rozhodnúť. Skúsený ORL špecialista Keintzel vysvetľuje prečo: „Včasná kochleárna implantácia vedie ku kratším časom rehabilitácie a je spojená s lepším výkonom a výrazným zlepšením kvality života.“

Ďalšie audiologické informácie a podrobné kritériá na túto tému nájdete v: Keintzel T, Limity poskytovania konvenčných načúvacích pomôcok, Jatros Pneumologie & HNO, Universimed-Verlag, 01/2022, str. 34-36.

[1] Wardegna a kol., 2015

[2] Údaje podľa Reichell 2015, z: Kießling et al; Poskytovanie načúvacích pomôcok a sluchových implantátov; Thieme Verlag 2018; ISBN 978-3-13-240200-3