Hluchota na jednom uchu kvôli otoskleróze – vďaka kochleárnemu implantátu opäť počuje na obe strany

Až 18 rokov počul Christian Vogt na jedno ucho len veľmi slabo alebo vôbec: „Ako keby som mal upchaté uši.“ Začiatkom roku 2025 získal svoj sluch späť – vďaka kochleárnemu implantátu.

„Pre mňa sa toto celé divadlo začalo už v roku 2006,“ spomína Christian Vogt.

Počas jazdy autom mal vtedy 31‑ročný Christian zrazu pocit, že na pravé ucho takmer nepočuje. „Bol to pocit, akoby vám niekto strčil do ucha zátku – také to bolo.“ Hoci mu už pri zdravotnej prehliadke pri odvode vojenský lekár zistil jednostrannú poruchu sluchu, označil ho za „spôsobilého so zníženou záťažou“ a neodporučil žiadne ďalšie vyšetrenia. Nakoľko Christian počas služby ani v bežnom živote svoju poruchu nepociťoval, nechal to tak.

Potom však prišiel rok 2006 a s ním náhle zhoršenie sluchu v pravom uchu – priamo uprostred jazdy autom. Keď sa jeho sluch napriek všetkým nádejám nevrátil na rovnakú úroveň, rodák z Dolného Rakúska vyhľadal ORL špecialistu a neskôr i odbornú kliniku. Avšak s iba dvadsiatimi percentami zvyškového sluchu na pravom uchu a zdravým ľavým uchom mu vtedajší odborníci nevedeli pomôcť. „Asi to bola trochu aj moja nedbanlivosť,“ pripúšťa pri spätnom pohľade, pretože odvtedy musel žiť s výraznými obmedzeniami v každodennom živote.

„Ľudia s normálnym sluchom si to ani nevedia predstaviť!“

Užívateľ KI Christian Vogt má len slová chvály pre tím z univerzitnej nemocnice St. Pölten, ktorý sa stará o neho aj o jeho ucho s KI. © Eva Kohlová

Najviac Christianovi prekážal neustály pocit tlaku v uchu. „Bolo to, akoby som mal v uchu zátku, ktorú som potreboval len dostať von, aby som mohol znova počuť.“ Niekedy bol ten pocit taký silný, že, ako sám hovorí, „mal som chuť zobrať vidličku a jednoducho si to ucho prepichnúť.“

„Najhoršie to bolo vždy tam, kde bol hluk v pozadí,“ spomína na množstvo nepríjemných situácií. „Alebo keď na mňa niekto prehovoril sprava – jednoducho som ho nepočul. A ľudia si samozrejme mysleli, že ich ignorujem. Veď nemám na čele napísané, že som na jedno ucho nepočujúci.“

Rodák zo St. Pöltenu hovorí aj o „zdrojoch trenia“ v rodine – napríklad, keď sa preferovaná úroveň hlasitosti televízora večer drasticky líšila, alebo, keď manželka povedala niečo potichu či len mimochodom. „Často som sa rozčúlil a povedal: ‚Veď vieš, že tomu nerozumiem!‘“ priznáva a dodáva: „Jasné, ľudia na to zabúdajú, ale mňa to aj tak hnevalo.“ V kruhu priateľov sa Vogt začal čoraz viac uzatvárať. „Nikdy neviete, ako sa zapojiť, keď jednoducho nerozumiete tomu, čo hovoria ostatní.“ Nechcel neustále žiadať ľudí, aby sa opakovali: „Všetci boli chápaví, ale stále ma to trápilo. Cítil som sa kvôli tomu bokom.“ Napriek tomu vydržal takto žiť šestnásť rokov bez toho, aby vyhľadal ďalšiu pomoc: „Hovoril som si, že sa s tým jednoducho musíme zmieriť.“

„S kochleárnym implantátom mám o 70 percent vyššiu kvalitu života!“

Až po viac než pätnástich rokoch, keď mal Christian pocit, že sa mu celkovo začína zhoršovať sluch, vyhľadal odborníka na načúvacie prístroje. Vyšetrenia u neho aj u ORL lekára ukázali, že trpí pokročilou otosklerózou – ochorením, pri ktorom nadmerné kostné tkanivo zvyčajne narúša funkciu ucha. Keď sa operácia v rámci stapedektómie, pri ktorej sa nahrádza stuhnutá sluchová kostička vhodnou protézou, ukázala ako neúspešná, lekári mu odporučili kochleárny implantát (KI).

KI systém premieňa zvuk na elektrické signály, ktoré stimulujú sluchový nerv a tým nahrádzajú funkciu stredného a vnútorného ucha. Rodák z Dolného Rakúska si na aktiváciu svojho implantátu v Univerzitnej nemocnici St. Pölten spomína veľmi živo: „Od prvej sekundy som zasa počul zvuky. Veľmi mi to uľahčilo život!“ Hoci chvíľu trvalo, kým začal s implantátom rozumieť aj reči, jedna vec mu bola jasná okamžite: „Len skutočnosť, že zmizol ten tlak v pravom uchu, pretože opäť prijíma zvuk – to samo o sebe by bolo dostatočným dôvodom na to, aby som procesor nosil celý deň.“

„Teraz dokážem reagovať aj vtedy, keď na mňa niekto prehovorí sprava,“ hovorí nadšený triatlonista. Týždenne trénuje 12 až 14 hodín – každý deň bicykluje aspoň dve hodiny a hodinu behá. KI mu pomáha aj pri tréningu: „Pri behu mám v ľavom uchu AirPod a počúvam hudbu. Predtým som vôbec nepočul autá, ktoré sa ku mne približovali zozadu.“ Kedysi behával po ľavej strane cesty, aby videl protiidúce autá. „Ani to však nebolo úplne bezpečné. Teraz mám na pravej strane rečový procesor. Na ľavom uchu hudba – a na pravom počujem, keď sa blíži auto. To je dôležité!“

„Používateľov KI netreba ľutovať!“

Moderné KI systémy pozostávajú z implantátu a z externého rečového procesora. Ten sa nosí na uchu podobne ako načúvací prístroj alebo tesne nad ním. Ak má používateľ krátke vlasy, alebo ako triatlonista Vogt, žiadne, procesor je jasne viditeľný. Spokojnému používateľovi to však vôbec neprekáža: „Občas sa na to niekto pozrie, ale len málokto sa ma na to opýta. A určite nie som kvôli KI chudák – práve naopak, vrátilo mi to kus kvality života!“

Vogt musí občas ľudí požiadať, aby zopakovali, čo povedali. „Ale ak ste rovnako ako ja šestnásť rokov takmer nič nepočuli a potom ste boli dva roky úplne nepočujúci, nemôžete čakať, že sa vám sluch vráti na pôvodnú úroveň zo dňa na deň,“ hovorí s nadhľadom. „Najskôr vnímate len zvuky.“ Porozumenie prichádza postupne. „Telo, nervy aj mozog potrebujú čas, aby sa všetko znovu naučili.“ Hudbu zatiaľ radšej počúva cez slúchadlá AirPod v tom uchu, na ktorom počuje prirodzene. „Ale naozaj sa teším na okamih, keď budem môcť behať bez AirPodu a streamovať hudbu priamo do môjho KI procesora!“