Načúvací prístroj a sluchový implantát znižujú riziko demencie

Strata sluchu neovplyvňuje len komunikáciu, ale aj mentálnu kondíciu. Ide o často podceňovaný rizikový faktor neurokognitívnych ochorení. V máji sa tejto dôležitej téme venoval primár Dr. Thomas Keintzel počas vedomostného fóra „Mit allen Sinnen“ (prekl.: Naplno vnímať všetkými zmyslami) v nemocnici Klinikum Wels‑Grieskirchen.

Eva Kohlová

Súvislosť medzi stratou sluchu a demenciou

Na podujatie „Mit allen Sinnen“ v Klinikum Wels‑Grieskirchen prišlo približne 300 až 400 účastníkov. Odborníci sa venovali témam, ako je pretrvávajúci kašeľ, bežné očné ochorenia, prevencia a liečba závažných kožných chorôb či prepojenie medzi sluchom a demenciou. Počas diskusie sa pozornosť presunula najmä na poruchy sluchu. Ako zhrnul Dr. Thomas Keintzel, prednosta ORL oddelenia, väčšina otázok prichádzala od ľudí, „ktorí sami majú poruchu sluchu a sú nespokojní so súčasnou starostlivosťou o svoj sluch.”

Sluch a myslenie spolu úzko súvisia

Počas diskusie si viacerí z prítomných uvedomili, že v dôsledku straty sluchu sa u nich už začali prejavovať určité zmeny v kognitívnych funkciách. Spracovanie zvuku a neurokognitívne procesy sú totiž veľmi úzko prepojené. Zmeny v tom, ako mozog spracúva zvuk, ešte neznamenajú demenciu, môžu však byť jej predzvesťou alebo k nej postupne viesť. Mnohé štúdie potvrdzujú, že medzi stratou sluchu a demenciou existuje obojstranný vplyv.

Včasná starostlivosť o sluch chráni mozog

Ako vysvetľuje Dr. Keintzel, neurokognitívne zmeny možno odhaliť aj pomocou zobrazovacích vyšetrení: „Hippokampus sa zmenšuje.“ Tento jav sa objavuje pri miernom kognitívnom oslabení aj pri rozvinutej demencii. Včasná starostlivosť o sluch – napríklad pomocou načúvacích prístrojov alebo kochleárnych implantátov – môže stabilizovať kognitívne funkcie a znížiť riziko rozvoja demencie.

Kvalita života v staršom veku

„Štúdia WHO o globálnom zaťažení chorobami ukázala, že strata sluchu a demencia patria medzi najvýznamnejšie ochorenia v rozvinutých krajinách, pretože výrazne znižujú kvalitu života,“ uvádza Keintzel. Ako ORL špecialista sa venuje pacientom so stratou sluchu naprieč všetkými vekovými skupinami a je považovaný za odborníka na sluchové implantáty. Podľa údajov rakúskeho ministerstva zdravotníctva žije v Rakúsku v súčasnosti približne 130 000 až 150 000 ľudí s demenciou – a čísla rýchlo rastú. „Očakáva sa, že do roku 2050 sa tento počet zdvojnásobí,“ vysvetľuje Keintzel a za hlavný dôvod tohto trendu označil starnúcu populáciu.

Rizikové faktory demencie a prečo medzi ne patrí aj sluch

Primárna demencia vzniká priamo v dôsledku odumierania nervových buniek. Sekundárna demencia je naopak spôsobená vonkajšími vplyvmi alebo inými ochoreniami. Správa Lancet 2024 identifikuje 14 vedecky dokázaných rizikových faktorov vrátane straty sluchu. Keintzel zdôrazňuje: „Je aj na nás, aby sme aktívne chránili svoj mozog.“ Pravidelné kontroly sluchu a včasná liečba dokážu výrazne znížiť riziko straty sluchu aj demencie.

Strata sluchu: viac než len nepríjemnosť staršieho veku

„Sluch a kognícia sa nedajú vnímať oddelene. A to ani u mladých ľudí,“ upozorňuje Dr. Keintzel. Výskumy ukazujú, že ľudia s neliečenou stratou sluchu nesú výrazne vyššie riziko pre vznik demencie. Po šesťdesiatke sa sluchová výkonnosť znižuje približne o jeden decibel ročne. Strata sluchu sa týka asi 30 % ľudí vo veku 60 až 70 rokov a po sedemdesiatke toto číslo ešte výrazne rastie. Vekom sa nemení len samotné ucho, ale aj centrálne spracovanie zvuku v mozgu, čo je základným faktorom pre stratu sluchu a demenciu.

Sluchové implantáty ako cesta k mentálnej sviežosti

„Zvukové podnety udržujú mozog aktívny. Ak chýbajú, mozog začína rýchlejšie chátrať,“ varuje Keintzel. Načúvacie prístroje alebo kochleárne implantáty v kombinácii so správnym sluchovým tréningom dokážu spomaliť úbytok neurokognitívnych schopností. Z praxe uvádza príklad staršieho pacienta, ktorý po implantácii zaznamenal výrazné zlepšenie, čo je dôkazom, že včasná starostlivosť o sluch môže pomôcť predchádzať demencii alebo oddialiť jej nástup.

Včasná diagnóza vďaka dvojitému skríningu

Strata sluchu a demencia sa často prejavujú podobne: sociálnym stiahnutím – uzatvorením sa do seba, spomaleným myslením či opakovaným kladením tých istých otázok. Preto Keintzel odporúča pri problémoch so sluchom doplniť aj kognitívny skríning. Špeciálny test O‑DEM dokáže odhaliť demenciu už v ranom štádiu, čo umožňuje začať účinnú liečbu a spomaliť mentálny úpadok.

Už v roku 2014 americkí výskumníci^[1] poukázali na tieto súvislosti:

• Pri strate sluchu musia ľudia vynakladať oveľa viac úsilia na správne porozumenie – počúvanie sa mení na neustály multitasking.
• Zmeny v uchu spôsobujú zmeny v centrálnom spracovaní zvuku, čo sa prejavuje aj na kognitívnych funkciách.
• Problémy so sluchom môžu viesť k sociálnemu stiahnutiu.

Každý z týchto faktorov oslabuje celkové kognitívne schopnosti, pričom účinok sa ešte zhoršuje pri ďalších zdravotných ťažkostiach, ako sú poruchy prekrvenia či prirodzené starnutie. Človek, ktorý musí kvôli sluchovej strate sústrediť viac mentálnej energie na počúvanie a porozumenie, má menej kapacít na iné kognitívne úlohy.^[2] Ak má navyše menšiu „kognitívnu rezervu“, zmeny si okolie všimne rýchlejšie. „Nejde o inteligenciu, ale o to, či je človek mentálne v dobrej kondícii,“ zdôrazňuje primár Keintzel.

Aktívna prevencia demencie pomocou sluchového implantátu

Ľudia s dobrou mentálnou kondíciou dokážu stratu sluchu kompenzovať dlhšie, no konať by mali bez ohľadu na vek. ORL špecialista spomína pacienta vo veku 80 rokov — kedysi spoločenského a plného energie — ktorý sa postupne uzatváral do seba, ako sa jeho sluch zhoršoval. Keď napokon prišiel do ambulancie, bol už prakticky funkčne nepočujúci a pôsobil apaticky. Tím lekárov ho presvedčil na kochleárnu implantáciu. Po zákroku sa jeho sluch aj psychická kondícia výrazne zlepšili. „Ak by som mu KI neposkytol, pravdepodobne by čoskoro zažil výrazný kognitívny úpadok,“ hovorí Keintzel.

Problémy so sluchom môžu byť aj skorým varovným signálom rozvíjajúcej sa demencie. „Štúdie, ako napríklad Baltimore Longitudinal Study^{[3] [4]}, ukazujú, že kognitívne zdraví ľudia s poruchou sluchu nesú výrazne vyššie riziko vzniku chorôb súvisiacich s demenciou neskôr v živote.” Symptómy oboch porúch sú podobné: sociálne stiahnutie, pomalé myslenie, požiadanie ľudí, aby zopakovali to, čo povedali, ťažké sledovať rozhovor. Preto je včasná starostlivosť o sluch sľubným protiopatrením.

Sluch udržiava mozog v kondícii a je ukazovateľom kognitívneho zdravia

„Zvukové podnety udržujú mozog aktívny. Ak chýbajú, mozog začne rýchlejšie chátrať,“ upozorňuje Dr. Keintzel. Načúvacie prístroje alebo sluchové implantáty v kombinácii so správnym sluchovým tréningom dokážu spomaliť neurokognitívny úpadok u ľudí so stratou sluchu. Z moderných sluchových riešení profitujú najmä starší dospelí. „Napriek ich účinnosti sú však ľudia stále plní predsudkov voči načúvacím prístrojom. V Rakúsku ich používa len približne 15 až 20 percent tých, ktorí by ich potrebovali!“

Ak pacient nie je so svojím načúvacím prístrojom či prístrojmi spokojný, primár Keintzel považuje za povinnosť ORL špecialistu vykonať dôkladnú diferenciálnu diagnostiku:

• Potrebuje zariadenie lepšie nastavenie?
• Je vhodné prejsť na iný typ prístroja alebo dokonca implantát?
• Sú už prítomné neurokognitívne poruchy?

V poslednom prípade odporúča kombináciu sluchového tréningu a kognitívneho tréningu. Mozog treba pravidelne zaťažovať rovnako ako svaly – inak jeho schopnosti slabnú a dajú sa obnoviť len cieleným cvičením. „Je to ako silový tréning pre nervové spracovanie,” vtipkuje.

Na druhej strane, niektoré formy demencie sa typicky začínajú práve poruchou sluchu. Vedúci pracovnej skupiny pre audiológiu rakúskej ORL spoločnosti preto odporúča: „Vždy, keď sa objaví kognitívne zhoršenie, treba vykonať aj sluchový skríning. A naopak – ak je prítomná strata sluchu a existuje klinické podozrenie na kognitívne oslabenie, je potrebné doplniť skríning demencie.“ Ak človek nielen horšie rozumie, ale celkovo reaguje pomalšie, je pri všetkej naliehavosti odporúčaný test O‑DEM – špeciálny kognitívny skríning určený pre pacientov so sluchovým postihnutím.