Rozhovor s mamkou Zuzkou o jej synkovi Vilkovi s poruchou sluchu a diagnostike, ktorá mohla prísť o niečo skôr

Zuzana spolu s manželom Miroslavom majú dve deti. Vilko má čoskoro 5,5 roka a Eliánka onedlho 2,5 roka. Žijú na východe Slovenska v dedinke Župčany pri Prešove. Manžel Miro je projektantom dopravných stavieb a Zuzka je momentálne na materskej, ale inak pracuje ako učiteľka na základnej škole. I vzhľadom na svoju profesiu si dávnejšie všimla, že Vilko sa nevyvíja tak, ako iné deti – najmä po komunikačnej stránke. Napokon sa vo Vilkovom prípade, keď mal skoro päť rokov, zistilo, že má stredne ťažkú poruchu sluchu na oboch ušiach.

Ako uvádza mama Zuzka, cesta k odhaleniu problému bola dlhá a náročná aj po psychickej stránke: „Spočiatku nikto netipoval, že by mohlo ísť o poruchu sluchu, nakoľko Vilko sa otáčal po oslovení jeho menom, hoci nie vždy. Tiež sa otáčal za okolitými zvukmi, rozpoznával svoje obľúbené piesne, na zavolanie pribehol aj z inej izby. My, ako laici, sme sa riadili tým, čo povedia lekári. Na preventívnej prehliadke, keď mal Vilko tri roky, nám pediatrička nedala výmenný lístok na ORL, pretože podľa novorodeneckej správy mal Vilko OAE vyšetrenie v poriadku (výbavné otoakustické emisie) a skríningom v pôrodnici teda prešiel,“ poukazuje na nezmyselnú situáciu.

Pritom realita občas ukazuje, že sa u dieťaťa, ktoré kedysi vyhovelo kritériám novorodeneckého skríningu sluchu, môže neskôr objaviť porucha sluchu. Príčinou môžu byť napríklad niektoré genetické poruchy, pri ktorých porucha sluchu pri narodení nie je prítomná a dieťa začne strácať sluch až vo vyššom veku, či poškodenie vláskových buniek v kochlei alebo sluchovom nerve následkom ťažkej infekcie a liečby ototoxickými (sluch poškodzujúcimi) liekmi, alebo rôzne úrazy, operácie či onkologická liečba. Samozrejme, do úvahy musíme zobrať aj fakt, že ani prístroje, ani odborníci nie sú stopercentne spoľahliví, a preto mohol zlyhať ľudský alebo technický faktor (OZ Infosluch, 2025[1]).

Problémy so sluchom je potrebné odhaliť už v útlom veku. Šanca na „opravu“ a vyvolanie potrebnej reakcie rečového centra je podľa poznatkov odborníkov do konca štvrtého roku života. Signály, kedy treba zvýšiť pozornosť, možno pozorovať už od jedného roka veku. Pokiaľ dieťa do 18 mesiacov nerozoznáva mená známych ľudí, zvierat, objektov, nenasleduje jednoduché príkazy (napríklad „poď sem“), neotočí hlavu, keď z inej miestnosti prichádzajú zvuky a nereaguje na hudbu, nenapodobňuje jednoduché slová a nebľaboce, nepozrie na daný známy objekt, keď sa o ňom hovorí, možno zvýšiť pozornosť. Taktiež pokiaľ dieťa do dvoch rokov veku nepoužíva viac ako päť slov, nepozná predmety podľa ich názvu, nereaguje slovami „áno“ alebo „nie“ na otázku, nemieša bľabotanie s normálnou rečou, neteší sa, keď sa ide čítať alebo nerozumie jednoduchým slovným spojeniam. Pokiaľ dieťa do troch rokov veku nedokáže vytvoriť jednoduché vety typu „ja idem“, nemá záujem o jednoduché príbehy,  nerozumie mnohým akčným slovám („bež“, „choď“, „sadni si“), nevie si vybrať „malé“ alebo „veľké“, nepoužíva množné číslo a slovesá, nepýta sa otázky typu „čo“ a „prečo“ a slabo reaguje na svoje meno – treba zvážiť možnú poruchu sluchu (Kol. autorov, 2023[2]).

Foto: Malý Vilko s ockom ©Private

Po ďalšom roku, keď mal Vilko štvrté narodeniny, boli s ním rodičia opäť u pediatričky na preventívnej prehliadke a znova sa riešilo všeličo možné, okrem ORL: „Našťastie moja mama (Vilkova babka z matkinej strany), nám stále prízvukovala, že sa jej Vilko javí ako slabo počujúci a urgovala, aby sme si určite doriešili vyšetrenie sluchu. Nakoniec som sa vrátila na pediatrickú ambulanciu s tým, že chceme absolvovať foniatrické vyšetrenie. Ale bolo to veľmi náročné domáhať sa objektívnych ASSR a BERA vyšetrení, hoci sme dostali odporúčanie od ambulantnej ORL lekárky, ktorá Vilka vyšetrovala. V Prešove mali stroj dlhodobo pokazený, v Košiciach v detskej nemocnici nás „odbili“ s tým, že nie je dôvod robiť vyšetrenie ASSR a BERA, keď mal dobré výsledky po narodení,“ krúti Zuzka hlavou nad nezmyselnosťou vyjadrení.

Vyšetrenie otoakustických emisií (OAE) je založené na schopnosti vonkajších vláskových buniek vnútorného ucha v kochlei reagovať na zvukové podnety vibráciou. Túto vibráciu, nazývanú emisia, je možné spätne zachytiť pomocou drobného mikrofónu umiestneného vo vonkajšom zvukovode. Dôležité je, že vibrácie vytvárajú iba zdravé bunky, čo umožňuje vyhodnotenie funkčnosti sluchu. Pri vyšetrení sa do uška dieťaťa vloží malá sonda vybavená mikrofónom, ktorá vysiela zvukové signály – tóny alebo kliknutia. Následne sa merajú vzniknuté vibrácie a výsledky analyzuje počítač. Ak je sluch dieťaťa v norme alebo má sluchovú stratu menšiu ako 30 dB, výsledkom testu je „PASS“ – otoakustické emisie sú prítomné v dostatočnom množstve. V prípade, že emisie nie sú prítomné, odozva (echo) sa nenameria, čo vedie k výsledku „REFER“. Hoci je skríning OAE vo väčšine prípadov spoľahlivý, existujú výnimky. Niekedy môže zdravé dieťa dostať výsledok „REFER“ a naopak, dieťa so stratou sluchu môže získať „PASS“. Preto, ak sa v neskoršom veku objavia pochybnosti o sluchu, je dôležité nespoliehať sa len na prvotný skríning, ale podstúpiť objektívne vyšetrenia (BERA, ASSR) (Hovorková, 2015[3]).

Dieťa môže mať ľahkú až strednú poruchu sluchu, pri ktorej môže pomerne dobre počuť hlboké a silné samohlásky, avšak vysoké a tiché spoluhlásky (napríklad sykavky alebo t, f) mu už môžu výraznejšie unikať. Pri slove „kaša“ teda započuje takéto dieťa napríklad (-a-a). Otočí sa na rodiča, keďže niečo počuje, ale nevie, o aké slovo ide. Dieťa si bude musieť počas dňa neustále domýšľať, čo mu bolo povedané, namiesto toho, aby nasávalo maximum z reči. Dôvod je ten, že samohlásky sú v slovenčine hlasité, ale pre porozumenie nenesú skoro žiadnu informáciu (20 %). Spoluhlásky sú naopak tichšie, ale nesú až 80 % rečovej informácie (OZ Infosluch, 2025[4]).

Ako uvádza Zuzka, nakoniec sa jej synovi začala venovať až ďalšia odborníčka: „Ujala sa nás lekárka vo Fakultnej nemocnici L. Pastera v Košiciach, pani doktorka Skálová, ktorá mu dala urobiť objektívne vyšetrenie a odvtedy vieme, že Vilko má stredne ťažkú poruchu sluchu. Vilko mal vtedy ani nie mesiac do piatich narodenín. Čiže o poruche sluchu vieme iba krátko. Preto mu hneď objednala načúvacie aparáty (NA).“

Treba poznamenať, že za rôznymi problémami s pozornosťou, výslovnosťou či pamäťou sa často skrýva práve oslabené sluchové vnímanie. Strata sluchu sa môže prejavovať častým neporozumením inštrukcie, nápadným otáčaním sa na hovoriaceho, natáčaním jedného ucha k zdroju zvuku či odčítavaním z pier (Kol. autorov, 2025[5]).

Foto: Vilko ©Private

V súvislosti s poruchami sluchu ide často o genetický faktor. Preto sme sa Zuzky pýtali, či si v tomto smere dali spraviť genetické testy: „Nie, genetické testy sme neabsolvovali a nedostali sme na to ani odporúčanie od odborníkov. Ale po odhalení poruchy sluchu sme sa dozvedeli, že v manželovej vzdialenejšej rodine sa porucha sluchu objavila niekoľkokrát (dokonca v štyroch prípadoch), takže asi vieme „odkiaľ vietor fúka“. Nám to ale nevadí, sme radi, že sme na to prišli a že môžeme s Vilkom cielenejšie pracovať. Nič nás nezastaví,“ dodáva Zuzka s odhodlaním a uvažovaním nad možným neskorším vyšetrením genetiky.

Genetické vyšetrenie pri poruche sluchu totiž zohráva významnú úlohu v niekoľkých rovinách. Pre pacienta je i v neskoršom veku kľúčové poznať príčinu svojho ochorenia, čo mu umožňuje lepšie pochopiť jeho vznik, možné dôsledky a zbaviť sa neistoty z neznámej diagnózy. Keďže viac ako 50 % obojstranných vnútroušných porúch sluchu v detskom veku má genetický pôvod, molekulárno-genetické vyšetrenie je považované za kľúčový nástroj pri stanovení presnej diagnózy. Ak sa potvrdí genetická príčina, je možné určiť typ dedičnosti, zhodnotiť riziko vzniku poruchy u súrodencov či v ďalších generáciách, a zároveň predpovedať prognózu a pravdepodobnosť progresie straty sluchu. V rámci genetického poradenstva sa môže odporučiť vyšetrenie partnerov, včasná DNA diagnostika u novorodencov z rizikových rodín, prípadne prenatálna diagnostika. Včasná identifikácia genetickej predispozície umožňuje efektívne naplánovanie rehabilitácie sluchu a zabezpečenie optimálnej starostlivosti (Varga, 2025[6]).

V rámci rozhovoru nás zaujímalo aj to, aké je Vilko dieťa, ako komunikuje a aká je jeho aktívna i pasívna slovná zásoba. Podľa Zuzky je Vilko veľmi hravý, spoločenský a usmievavý chlapček: „Od narodenia mal rád kolektívy, aj keď COVID doba mu to veľmi neumožňovala. Povedala by som, že je to taký typický chlapček, taký malý „živan“ zároveň. Má veľmi rád pobyt vonku, zvieratká, rád zdoláva kopce – zbadá kopu hliny alebo kameňa a hneď ju chce zdolať. Povedala by som, že toto má po manželovi, ktorý je vášnivý turista a okúsil už niekoľko slovenských a zahraničných vrchov. Vilko začal komunikovať posunkami, gestami – na toto sa chytá veľmi pekne. Pomohla nám v tom okrem iných intervencií tiež animoterapia, nakoľko navštevujeme jednu minifarmu[7]. Zlepšilo sa porozumenie, resp. to, čo nebolo možné pred štyrmi mesiacmi, dnes už je. V aktívnej slovnej zásobe sme sa pohli o niečo tiež. Vilko je ešte stále neverbálny, ale už sa snaží opakovať ľahké slová ako: ham, hav, daj, papa a iné. U Vilka sa predpokladá okrem poruchy sluchu aj porucha sluchového spracovávania,“ podotýka Zuzka.

Foto: Vilko miluje zvieratká ©Private

Vilko teda začal nosiť načúvacie prístroje značky Phonak, až keď mal päť rokov. Zuzka tvrdí, že spočiatku ich nosil až 11 hodín denne, ale po zvyšovaní hlasitosti si ich začal viac strhávať: „Podľa slov lekára je to prirodzené, že zmeny môžu robiť problém a preto je adaptácia odhadovaná aj na rok. Vilko sa dostal s počutím na 30db pomocou NA, čo je už dosť dobré na to, aby zreteľne počul reč. Napríklad hudba mu nikdy nerobila problém,“ dodáva Zuzka.

Vilko od svojich troch rokoch navštevuje rôzne terapie v centre Svetielko[8]. Zuzka podotýka, že odkedy sa vie o poruche sluchu, sú tieto intervencie ešte cielenejšie: „Má úžasnú surdopédku a špeciálnu pedagogičku K. Jadvišovú[9], ktorá nám veľmi pomohla a pomáha. Aj ona bola tá, ktorá nás na problém so sluchom upozornila a popohnala do vyšetrenia. Vďačíme jej za veľa – či už ide o prístup k Vilkovi, za jej trpezlivosť a lásku k deťom a k svojej práci. S Vilkom pracuje pravidelne raz do týždňa a dostávame domáce úlohy, ktoré s ním precvičujeme. V prípade nejasností sa našej surdopédky stále pýtame. S Vilkom navštevujeme i klinickú logopédku, ktorá sa orientuje na deti s poruchami sluchu. Tam chodíme ešte pomerne krátko, ale Vilko sa tiež pekne chytá práve na tie posunky a gestá. Takisto úlohy na doma prispôsobujeme na základe konzultácií s logopédkou. Doma pracujeme okrem spomínaného aj na rozvoji hrubej a jemnej motoriky a grafomotoriky, prepájaní hemisfér, učíme sa rozpoznávať zvuky ulice, zvieratiek či hudobných nástrojov,“ vymenováva Zuzka.

Foto: Vilko na terapiách ©Private

Ako dieťa rastie, stretáva sa s novými výzvami a očakáva sa od neho osvojovanie si stále komplexnejších zručností. Porucha sluchu môže výrazne ovplyvniť jeho schopnosť správne čítať, písať a rozprávať. Nižšia úroveň sluchovej syntézy obmedzuje rozvoj sluchovej pamäte, čo sa môže prejaviť následnými ťažkosťami pri písaní diktátov, zvládnutí tabuľky násobenia či recitovaní básní. Na podporu sluchového vnímania existuje široká škála učebných pomôcok a sluchových hier. Napríklad onomatopoické výrazy vo forme farebných kartičiek, na ktorých je znázornený obraz spolu so zodpovedajúcim zvukom alebo elektronické pomôcky pomáhajú pri precvičovaní sluchovej pamäte. Sluchové vnímanie možno stimulovať systematickým tréningom citlivosti na zvuky, rytmickými aktivitami a cvičeniami zameranými na sluchovú koncentráciu. Avšak najdôležitejšie je venovať dieťaťu dostatok času, pozornosti a trpezlivosti. Hravé a pestré aktivity podporujú prirodzený rozvoj jeho rečových, čitateľských a sluchových schopností, pričom učenie sa stáva zábavnou a motivujúcou súčasťou jeho každodenného života (Insgraf, 2025[10]).

Keďže Vilko má tiež mladšieho súrodenca – sestru, zaujímalo nás aj to, ako si s ňou rozumie i v súvislosti s jeho poruchou sluchu. Podľa mamy Zuzky si Vilko so sestričkou veľmi rozumie: „Sú taká zohraná dvojka. Aj preto sme za Eliánku veľmi vďační, lebo veríme, že je tu pre Vilka tiež. Sestrička ešte nevníma na Vilkovi nič ako hendikep. Berie ho takého, aký je – pre ňu je úžasný, čo je zároveň i školou života pre nás ostatných. Pokiaľ vidí, že Vilkovi niekto robí „zle“, hneď zasiahne. Napríklad aj ja, keď od neho chcem to, čo mu práve nie je po vôli, tak ona hneď zasiahne a upozorňuje ma, aby som mu nerobila „zle“,“ smeje sa Zuzka.

Taktiež sme sa pýtali na reakcie rodiny po zistení, že Vilko má poruchu sluchu: „Čo sa týka rodiny, tak nemôžem povedať, že by sme sa stretli s nejakým nepochopením. Skôr zo začiatku, keď ešte nerozprával, som samozrejme dostávala návody na to, ako s ním mám rozprávať alebo mu čítať rozprávky a podobne, ale odkedy vieme o poruche sluchu, tak už zrazu neprichádzajú žiadne návody... Vilko má určite viac úžasných ľudí v okolí a v rodine. Vilkov ocko je ten najúžasnejší otec, akého si Vilko mohol želať. Manžel mu venuje naozaj veľa času a starostlivosti – vozí ho po terapiách, navštevuje s ním väčšinu z nich, pretože Vilko je pri ňom kľudnejší, a po celom dni s mamou je mu ocko aj vzácnejší. A ja sa zatiaľ venujem doma našej dcérke. Spoločne navštevujeme hlavne logopédiu a ORL kontroly v Košiciach,“ popisuje Zuzka.

A ako je to so škôlkou? V školskom roku 2025/2026 bude totiž Vilko predškolák a po odhalení poruchy sluchu mali rodičia hneď jasno, kde ho chcú prihlásiť: „Voľba padla, aj na základe odporúčaní odborníkov, ktorí s ním pracujú, na Spojenú internátnu školu Pavla Sabadoša v Prešove, ktorá je orientovaná predovšetkým na deti s poruchou sluchu a deti s narušenou komunikačnou schopnosťou (NKS). Ako to bude ďalej v budúcnosti nevieme, nemáme vešteckú guľu, a práve to nám dáva nadej, že nás ešte Vilko môže prekvapiť. A my veríme, že prekvapí. Nech už sa však udeje čokoľvek, je to stále náš Vilko, jeden úžasný chlapček, synček a braček – na tom sa nemení nič ani do budúcna,“ zdôrazňuje milujúca mama.

A akej ďalšej pomoci sa dostáva Vilkovej rodine? „Okrem manžela nás taktiež podporuje a povzbudzuje celá rodina. Pre mňa ako matku je najväčšou podporou okrem manžela tiež moja mama a sestra – Vilkova krstná mama, ktorá je takisto pedagogička, podobne, ako moja mama. Kompenzácie od štátu sme nikdy nežiadali. Snažili sme sa, to čo sa dalo, financovať z vlastných peňazí, ale donekonečna to takto nešlo. Čiže už druhý rok si pomáhame zbieraním dvoch percent z daní cez občianske združenie Spolu to zvládneme – Burko[11]. Pomáhajú nám odbremeniť sa od platenia za terapie, vyšetrenia a vďačíme za to aj pri financovaní pohonných hmôt do auta, ktorým sa presúvame na tieto terapie a vyšetrenia. V decembri 2024 nás však prekvapila i naša obec Župčany[12] na čele s pánom starostom a v spolupráci s občianskym združením Za lepšie Župčany[13], Úniou žien Župčany a Dobrovoľným hasičským zborom Župčany, pričom pre Vilka zorganizovali benefičnú akciu, ktorej výťažok venovali nášmu synovi. Bolo to naozaj krásne gesto od vedenia obce a všetkých ľudí v dedine, v ktorej žijeme. Prišlo mnoho ľudí aj z iných obcí, ktorí Vilka poznajú. Veľmi ma to dojalo. To nám pomohlo uhradiť doplatok za načúvacie prístroje a pol roka terapií.“

Zuzka, a čo by si si priala ako matka dieťaťa s poruchou sluchu – čo by mal robiť štát, inštitúcie, odborníci či verejnosť?

„V prvom rade by mali vedieť hendikep prijať, ale tiež pomáhať, a to nemám na mysli len finančne, ale celkovo. My sme na ceste, ktorá nás stojí naozaj veľa námahy, stresu a strachu. Inštitúciám by som odkázala aby nedávali deťom „stopku“ – napríklad po jednom dni v škôlke, ale aby hľadali riešenia pre tieto deti... Nie každé dieťa s problémom musí byť len v špeciálnej škôlke, a práve „normo“ škôlky či školy vedia dieťa potiahnuť. Treba hľadať riešenia, nie výhovorky. Štát by mal určíte podporovať rodičov všetkých detí, ktoré majú akýkoľvek problém, nielen sluchový. Nedávať peniaze na zbytočnosti, pretože mnohokrát mám dojem, že peniaze sú, ale idú iným smerom, že riešenia sú, ale hľadajú sa v menej dôležitých veciach... Odborníci by mali myslieť i na rodičov, ktorí všetko prežívajú s dieťaťom, a mnohonásobne viac ako dieťa. Buďte tu aj pre nich, pretože ak rodič nebude mať silu, tak kto potom? Verejnosť prosím, nesúďte pohľadmi a nevhodnými poznámkami – neviete, čo si rodina zažíva. Buďte tí, ktorí rodičov podporia alebo pochvália! Dajte im pocit, že sa nič nedeje, napríklad keď má dieťa v obchode hlučnejší prejav, ako je bežné. Deti, nevzdávajte sa, hoci vám povedia, že niečo v živote nedosiahnete. Vždy je nádej niečo dosiahnuť,“ odkazuje.

Foto: Vilko ©Private

Príbeh mamky Zuzky, jej rodiny a synčeka Vilka so stredne ťažkou poruchou sluchu nám pripomína, aké dôležité je včasné rozpoznanie a diagnostikovanie poruchy sluchu. Každé dieťa si zaslúži možnosť plnohodnotne vnímať svet okolo seba, a správna diagnostika spolu s včasnou intervenciou mu môže výrazne uľahčiť cestu k rozvoju komunikácie a samostatnosti. Zuzkina skúsenosť je dôkazom toho, že rodičovská intuícia a vytrvalosť zohrávajú kľúčovú úlohu pri hľadaní odpovedí a riešení. Jej príbeh môže byť povzbudením pre ďalších rodičov, aby sa nebáli klásť otázky, hľadať odbornú pomoc a bojovať za potreby svojich detí. Pretože každé dieťa si zaslúži počuť, byť vypočuté a mať šancu rozvinúť svoj potenciál naplno.

Autor: Miroslava Zemanová

[1] https://infosluch.sk/1422/priznaky-poruchy-sluchu/

[2] https://www.drmax.sk/babyclub/ma-vase-dieta-problemy-so-sluchom-nezanedbavajte-tieto-priznaky

[3] https://www.nepocujucedieta.sk/porucha-sluchu-co-robit/spoznavame-poruchu-sluchu/diagnostika-poruchy-sluchu/skrining-sluchu-v-porodnici-otoakusticke-emisie-oae-teoae

[4] https://infosluch.sk/1285/caste-otazky-k-roznym-vysetreniam-sluchu/

[5] https://lekar.sk/sluchu-dokazu-metody-stimulacie-vnimania-zvukov-velmi-pomoct/

[6] https://www.unilabs.sk/clanky-invitro/genetika-vrodenych-poruch-sluchu

[7] https://www.facebook.com/svetspolu

[8] viď. https://www.centrumsvetielko.sk/

[9] https://www.ohana.sk/

[10] https://insgraf.sk/poruchy-sluchu-obmedzenie-sluchoveho-vnimania/349?order=position&p=2

[11] https://burko.sk/

[12] https://zupcany.sk/

[13] https://www.facebook.com/zazupcany