Trinásťročný Valentin z Rakúska počul sedem rokov len na jedno ucho. Aj napriek tomu, že sa o jeho strate sluchu dlho nevedelo, vplyv jednostrannej hluchoty na jeho vývin bol jasne viditeľný. Jeho matka Irene vo svojom hosťovskom článku vysvetľuje, ako mu bola diagnostikovaná ťažká strata sluchu v ľavom uchu, ako vyzerá jeho každodenný život a ako mu kochleárny implantát (CI) pomohol v osobnostnom rozvoji.

Schopnosť počuť obidvoma ušami je pre väčšinu z nás samozrejmosť. Preto si mnoho ľudí neuvedomuje, akým problémom čelia každý deň ľudia, ktorí počujú len na jednom ucho. Pred tým, ako som sa dozvedela o tom, že Valentin trpí jednostrannou hluchotou, som si to neuvedomovala ani ja. Vďaka príbehu môjho syna mám preto ja aj ľudia v našom okolí väčšie pochopenie.

Detstvo plné prekážok

Počas bežnej kontroly sluchu krátko po tom, ako sa Valentin narodil, sa nezistilo nič neobvyklé. Po čase však začal byť veľmi hlučný a mal nezrozumiteľnú výslovnosť. Vyhľadali sme pomoc logopéda, no situácia sa nezlepšila tak, ako sme očakávali. Valentinov logopéd mal podozrenie, že príčinou jeho zlej výslovnosti môžu byť problémy so sluchom. Toto podozrenie som nejaký čas mala aj ja.

Môjmu synovi vyšetrili sluch štyria rôzni ORL doktori, no aj napriek dobrým výsledkom sa jeho výslovnosť nezlepšovala. Keď Valentin začal chodiť na základnú školu, poskytli mu špeciálnu pedagogickú podporu. Aj napriek tejto podpore sa však nemohol učiť so spolužiakmi a stal sa z neho outsider, ktorí v druhej triede nevedel čítať ani písať. Cítila som sa bezradne: Ako mám môjmu synovi pomôcť?

Diagnóza: Jednostranná hluchota

Keď mal Valentin sedem rokov, na príčinu jeho problémov sme prišli úplnou náhodou. Kúpila som si nové slúchadlá a chcela som ich vyskúšať s Valentinom – pravé som si dala do ucha ja, ľavé on. Hneď sa však sťažoval: „Mami, nič nepočujem.“ Obidve slúchadlá som sama vyskúšala a fungovali bez problémov.

Hneď na druhý deň som ho zobrala do najbližšej nemocnice a žiadala som doktorov, aby mu vyšetrili ľavé ucho. Podozrenie, ktoré som mala ja aj Valentinov logopéd, sa čoskoro potvrdilo: diagnostikovali mu ťažkú stratu sluchu v ľavom uchu. Valentin na to ucho nikdy nepočul. Keďže ORL doktori testovali sluch pomocou hlasných reproduktorov, žiadny z nich si nevšimol, že Valentin bol hluchý na jedno ucho. No aj napriek tejto diagnóze mi odľahlo. Konečne sme vedeli, prečo hovoril tak nezrozumiteľne a nahlas.

Ďalší krok: Kochleárny implantát

Ihneď po stanovení diagnózy sa doktori z oddelenia otorinolaryngológie v našej nemocnici o nás starali a od začiatku sme vedeli, že sme v dobrých rukách. Používanie kochleárnych implantátov (CI) pri jednostrannej hluchote bolo v Rakúsku schválené len rok predtým. Valentin sa čoskoro po stanovení diagnózy stal jedným z prvých pacientov, ktorému bol kochleárny implantát zavedený.

Pre našu rodinu to však nebolo ľahké rozhodnutie. Museli sme však myslieť optimisticky.

Nezaoberali sme sa tým, čo by sa mohlo pokaziť. Práve naopak, boli sme plní odhodlania a nevedeli sme sa dočkať, ako implantát Valentinovi zlepší kvalitu života.

V jeho škole sme sa však nestretli s rovnakým optimizmom – Valentinova učiteľka z jeho novej technologicky pokročilej načúvacej pomôcke nebola príliš nadšená. Videla v tom len prácu navyše. Podnikla som teda potrebné kroky a začala som sa obzerať po novej škole, v ktorej by boli ochotní vyjsť v ústrety Valentinovým potrebám. Keď sa teraz pozerám späť, môžem len povedať, že som urobila tú správnu vec!

Život v stereu

Valentin bol vždy hanblivý chlapec, no to sa čoskoro zmenilo vďaka kochleárnemu implantátu a prestupu na novú školu. V krátkom čase sa naučil čítať, písať aj počítať, našiel si kamarátov a jeho sebavedomie výrazne narástlo.

Jeho spolužiaci boli, samozrejme, zvedaví a chceli vedieť, ako to jeho „elektronické ucho“ vlastne funguje. Keď to zistili, kochleárny implantát sa stal súčasťou ich každodenného života, tak ako aj okuliare či strojček na zuby, ktoré deti nosia.

Po viac než piatich rokoch so schopnosťou počuť na obidve uši sa z Valentina stal sebavedomý tínedžer. Pre mňa ako matku je skvelé vidieť, že si verí omnoho viac, ako sme si my ako rodičia dokázali predstaviť. Je nadšený futbalista, skúša nové športy, našiel si nových kamarátov a je mladým dobrovoľníkom v miestnom hasičskom zbore. Vývoj nášho syna ma naozaj nesmierne teší!