Porovnanie kochleárnej implantácie u nás a vo svete spolu s realizáciou implantácie u malých detí

Prvý modrený viackanálový kochleárny implantát bol v zahraničí implantovaný v roku 1977. Na Slovensku sme si museli na túto inováciu v oblasti riešenia ťažkej senzorineurálnej poruchy sluchu počkať ešte 16 rokov, pričom tento rok sme oslávili 30 rokov kochleárnej implantácie v našej krajine. Kochleárna implantácia sa najčastejšie indikuje u detí s obojstrannou prelingválnou hluchotou alebo ťažkou poruchou sluchu do 5 rokov veku. V zahraničí odporúčajú takéto deti implantovať medzi 10. až 12. mesiacom veku, na Slovensku by vek dieťaťa v čase prvej kochleárnej implantácie (pokiaľ hluchota nie je spôsobená meningitídou) nemal byť nižší ako 12 mesiacov veku.

Foto: Veronika Klimonová

Sluch je jediným ľudským zmyslom, ktorý možno kompenzovať prostredníctvom technológie. Kochleárny implantát (KI) je doslova zázračné zariadenie, ktoré darovalo sluch takmer 800 tisícom ľuďom s ťažkou stratou sluchu po celom svete (MED-EL, 2024[1]). Jeho vývoj bol komplikovaný a samozrejmosťou boli aj konkurenčné boje.

Foto: Audionika, 2024[2]

Francúzsky tím elektrofyziológa A. Djournoa a otorinolaryngológa Ch. Eyrièsa je všeobecne považovaný za prvý, ktorý v roku 1957 implantoval elektródu do vnútorného ucha, čím elektricky stimuloval sluchový nerv. Títo odborníci predpovedali bezprostredný vývoj KI a v závere svojej prvej správy uviedli, že elektrická stimulácia kochley by nepochybne mohla vytvoriť mechanizmus pre elektrické počutie. Následne americký otológ W. House – inšpirovaný prvým zavedením elektródy vo Francúzsku a neurochirurg J. Doyle v roku 1961 v Kalifornii implantovali prvý skutočný KI, ktorý mal striebornú viacdrôtovú elektródu. V júni 1973 sa v San Franciscu organizovala prvá medzinárodná konferencia o elektrickej stimulácii sluchového nervu ako o liečbe ťažkej senzorineurálnej poruchy sluchu u ľudí, na základe čoho sa ustálil pojem kochleárny implantát, ktorý bol definitívne zavedený do lekárskej terminológie. Kvôli nízkej úspešnosti v rozlišovaní reči s jednou elektródou, boli vyvinuté iné typy zariadení s viacerými elektródami. Francúzsky otorinolaryngológ C. H. Chouard realizoval v roku 1976 implantáciu zariadenia so siedmimi elektródami u šiestich pacientov s ťažkou obojstrannou poruchou sluchu. Dal ho patentovať s tvrdením, že systém s viacerými súpravami elektród implantovateľných do kochley na rôznych miestach umožní mozgu identifikovať rôzne frekvencie v počuteľnom rozsahu. Spomínané experimenty definitívne odštartovali obdobie komercializácie KI vo viacerých krajinách po celom svete (MED-EL, 2024[3]; Mudry, Mills, 2013[4]; Eshraghi a kol., 2012[5]). Následne spoločnosť MED-EL vyrobila ako prvá moderný mikroelektronický viackanálový kochleárny implantát v roku 1977 (MED-EL, 2024[6]). Na opačnej strane sveta sa austrálsky otológ Graeme Clark pridal so svojou vlastnou verziou viackanálového kochleárneho implantátu približne o osem mesiacov neskôr (MED-EL, 2024[7]).

Foto: MED-EL, 2024[8]

O 16 rokov neskôr sa kochleárna implantácia dostala konečne i na Slovensko. V našej krajine sa program kochleárnej implantácie začal rozvíjať už od roku 1986, pričom cieľom bolo zaviesť metódu kochleárnej implantácie na Slovensku a umožniť tak nepočujúcim počuť (SCKI, 2018[9]), avšak prvá implantácia KI sa uskutočnila až 8. júla 1994 na ORL oddelení na Zochovej ulici v Bratislave. Prvým pacientom bol 12-ročný chlapec, ktorý ohluchol po liečbe silnými antibiotikami. Jeho matka, neurologička, sa dozvedela o kochleárnych implantátoch a požiadala Ministerstvo zdravotníctva o financovanie implantácie v Nemecku. Ministerstvo požiadalo o odborný posudok už renomovaného špecialistu na ORL, Prof. MUDr. Milana Profanta, CSc., ktorý namiesto financovania operácie v zahraničí odporučil pozvať chirurga KI na Slovensko, aby realizoval implantáciu v Univerzitnej nemocnici v Bratislave. Profesor Ernst Lehnhardt (z Hannoveru) urobil prvú operáciu a naučil profesora Milana Profanta tejto operačnej technike (Kohl, 2024[10]; Dialógy o sluchu, 2024[11]).

Prvé dve kochleárne implantácie boli teda vykonané u detí so získanou hluchotou po meningitíde, respektíve úraze hlavy, po ktorých nasledovali implantácie u dospelých postlingválne nepočujúcich. Neskôr boli do programu KI v Bratislave zaradené aj deti s prelingválnou hluchotou (Dialógy o sluchu, 2024[12]). Docentka Zuzana Kabátová uvádza, že na Slovensku je v súčasnosti päť pracovísk, kde sa robí kochleárna implantácia (v troch mestách – Bratislava, Ružomberok, Košice a na 5 oddeleniach) (TASR, 2024[13]). Profesor Profant vykonal ako hosťujúci chirurg aj viac ako 600 ďalších implantácií v zahraničí, a to na troch kontinentoch, v 27 mestách a v 18 rôznych krajinách (Kohl, 2024[14]). Dostupnosť KI je podľa profesora Profanta na veľmi dobrej úrovni, pričom implantovaný je podľa neho každý, kto KI potrebuje, respektíve každý, kto sa dostane k vyšetreniu. Na Slovensku je od roku 2006 zavedený skríning sluchu novorodencov, ktorý dokáže prípadnú poruchu sluchu odhaliť (UNB, 2024[15]). V súčasnosti využíva kochleárny implantát na Slovensku do 1000 pacientov (viď. Dialógy o sluchu, 2024[16]; TASR, 2024[17]; UNB, 2024[18]).

Foto: UNB, 2024[19]

Od čias prvej kochleárnej implantácie na Slovensku došlo tiež k výrazným zmenám vo výberových kritériách. V počiatočnom období sa implantovali iba úplne nepočujúci dospelí a deti. Neskôr, na základe dobrých výsledkov a väčších skúseností, boli implantovaní aj pacienti so zvyškami sluchu, aby mali šancu na výrazné zlepšenie svojich komunikačných schopností. V roku 1995 bolo implantované prvé prelingválne nepočujúce dieťa a v roku 1999 bolo implantované prvé dieťa mladšie ako 2 roky. Indikačné kritériá sa rozšírili na obojstrannú implantáciu detí a dospelých, pričom prvá bilaterálna implantácia sa uskutočnila v roku 2000. Taktiež sa indikačné kritériá rozšírili na výber pacientov s jednostrannou hluchotou a tinnitom. V roku 2011 bolo na Slovensku už 260 nepočujúcich s KI. Najstaršia pacientka bola implantovaná vo veku 82 rokov. Zmenila sa aj operačná technika (komplikované chlopne a rezy boli nahradené jednoduchým retroaurikulárnym rezom, kochleostómiu vo väčšine prípadov nahradil prístup cez okrúhle okienko a štandardom je i monitorovanie tvárového nervu). V rokoch 2009 – 2010 bol vytvorený i vedecký tím (prof. Profant a prof. Klimeš), ktorý sa zaoberá štúdiom genetiky porúch sluchu. Pre efektívnu rehabilitáciu detí boli do slovenčiny preložené viaceré medzinárodné testy a metódy (napr. CAP, Little Ears), pričom rehabilitácia je zameraná na rozvoj reči a sluchových schopností (Dialógy o sluchu, 2024[20]; SCKI, 2018[21]).

Na rozdiel od zahraničného štandardu sa však indikačné kritériá pre KI u najmenších detí na Slovensku mierne líšia. Vo svete sa kochleárna implantácia u malých detí často vykonáva v nižšom veku ako na Slovensku. V mnohých krajinách, vrátane USA, Európy a Austrálie, je bežné implantovať deti do 12 mesiacov veku. Skúsenosti totiž ukazujú, že čím skôr sa implantácia vykoná, tým lepšie sú výsledky, najmä v oblasti reči a porozumenia.

Ako uvádza Priv.-Doz. Dr. Astrid Magele, MBA, vedúca lekárka na klinike ORL Univerzitnej nemocnice St. Pölten, „v prípadoch dedičnej bilaterálnej hluchoty odporúčame implantáciu KI čo najskôr. Vedecké dáta poukazujú na fakt, že kochleárna implantácia okolo desiateho až dvanásteho mesiaca veku vytvára ideálne podmienky na dosiahnutie čo najlepšieho porozumenia reči“ (lifelonghearing, 2024[22]). Tento názor potvrdzuje aj National Deaf Children´s Society (Anglicko, Škótsko), pričom poukazuje na fakt, že v súčasnosti je bežné, že deti sú implantované pred dovŕšením 12 mesiacov veku. Ide o získané dôkazy – čím skôr je dieťa implantované, tým väčší úžitok z KI má. Niektorí odborníci presadzujú ešte včasnejšiu implantáciu. Otorinolaryngológ Colin L. W. Driscoll, M.D. (Mayo Clinic Children's Center v Rochesteri, Minnesota) tvrdí, že identifikácia a liečba sluchového postihnutia by mali prebiehať čo najskôr, vrátane kochleárnej implantácie u detí už od 6 mesiacov veku, ktoré majú strednú až ťažkú stratu sluchu. „Zvyšujúce sa množstvo dát ukazuje, že čím skôr sa implantát vloží, tým lepšie sú výsledky v oblasti reči a jazyka vo všeobecnosti“, tvrdí (Mayoclinic, 2019[23]).

Kochleárna implantácia u detí s obojstrannou prelingválnou hluchotou alebo ťažkou poruchou sluchu do 5 rokov veku sa na Slovensku indikuje spôsobom, že vek dieťaťa v čase prvej kochleárnej implantácie (pokiaľ hluchota nie je spôsobená meningitídou) by nemal byť nižší ako 12 mesiacov, a to v prípade nedostatočného benefitu pri používaní načúvacieho aparátu (kochleárne ťažké poškodenie sluchu na úrovni 75 dB a viac, prah sluchu s naslúchacím aparátom horší ako 50 dB, polovičné porozumenie pri detskej rečovej audiometrii s načúvacími prístrojmi: 65 dB signál) (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, 2024[24]; Infosluch, 2023[25]).

Foto: ©Private

Ak dieťa už v pôrodnici neprešlo skríningom sluchu, resp. malo nevýbavné otoakustické emisie (OAE) na jednom alebo oboch ušiach, riadime sa na Slovensku pravidlom 1 – 3 – 6. V prvom mesiaci života dieťaťa by sa mali opakovane realizovať vyšetrenia OAE, a pokiaľ preukážu poruchu sluchu, v treťom mesiaci je už vhodné absolvovať objektívne vyšetrenie sluchu, respektíve komplexnú diagnostiku v centre pre deti s poruchou sluchu. Ideálne do šiesteho mesiaca veku dieťaťa by mala byť porucha sluchu kompenzovaná výkonnými načúvacími prístrojmi (Majtánová, 2019[26]). Zdravotné poisťovne na Slovensku však polroka skúmajú, či dieťaťu kompenzujú sluch práve načúvacie prístroje, ktoré zvuk zosilňujú. Následne je logické, že sa na Slovensku ku kochleárnej implantácii bežne deti nedostanú skôr ako po 12 mesiacoch veku, a to aj v prípade, že ide o dedičné poruchy (pretože taktiež na výsledky genetických testov sa dlho čaká) alebo obojstranne ťažkú poruchu sluchu preukázanú i objektívnym vyšetrením. K tomu podfinancované zdravotníctvo, nedostatok odborníkov, pracovísk, neinformovanosť a slabá osveta prispievajú k odďaľovaniu kochleárnej implantácie u detí s obojstrannou prelingválnou hluchotou alebo ťažkou poruchou sluchu. V porovnaní so zahraničnými štúdiami by bolo vhodné tieto fakty prehodnotiť na odbornej úrovni v oblasti limitov.