Naučiť sa čítať rýchlo pomocou jednoduchých cvičení

Čítanie a písanie sú ústrednými bodmi na základnej škole a základom pre ďalšie vzdelávanie. Čítanie a písanie sú ústrednými bodmi na základnej škole a dobrá podpora sluchovo znevýhodnených spolužiakov zahŕňa optimálne nastavené načúvacie prístroje, cvičenia na rozlišovanie zvukov a správnu motiváciu k čítaniu.

„Čítanie a písanie sú minimálnymi požiadavkami dneška“ hovorí Ursula Baatz, vedecká kurátorka Dürnsteinského sympózia o vzdelávaní. Predpovedá, že ľudia bez pokročilých zručností v čítaní a písaní budú mať čoraz väčší problém nájsť si uplatnenie na trhu práce. Vyššie vzdelávanie a školenia sú v podstate založené na gramotnosti. Gramotnosť je dôležitá aj v každodennom živote a vo voľnom čase.

Joanna Shepherd je vedúca rehabilitačného tímu v spoločnosti MED-EL. Poukazuje na úzku interakciu medzi sluchovým porozumením jazyka, čítaním s porozumením a naratívnymi schopnosťami. „Jazyk, triedenie informácií, verbálna pamäť a kognitívne porozumenie sú zručnosti, ktoré dieťa potrebuje, keď sa zapája do príbehu – či už ho počúva, číta, rozpráva alebo píše.“

Sluchová pamäť môže byť tiež zhoršená, nezávisle od sluchových schopností. „Ale už teraz si všímam, že veľa sluchovo znevýhodnených detí potrebuje častejšie opakovanie,“ vysvetľuje Michaela Velissaris, učiteľka sluchovo znevýhodnených študentov vo Viedni. „Rozlišovanie zvukov sa rozvíja u normálne počujúcich detí v predškolskom veku. Keď však majú deti problém s vývojom sluchu, nemusia ešte vedieť vedome rozlišovať a spájať zvuky.“

Rôzne metódy učenia

Nicole Supper učí na jednej zo základných škôl vo Viedni. „Učiteľ rozhodne, akú vyučovaciu metódu v triede použije na čítanie. To závisí aj od konkrétneho používaného šlabikára.“ To je rozdiel medzi analytickou a syntetickou metódou. Napríklad klasická metóda hláskovania patrí k syntetickým metódam: deti sa najskôr naučia písmená, z ktorých sa potom skladajú počiatočné slová „Raz som mala žiaka, ktorý čítal „Em-a-em-a“ namiesto „mama“ a takto čítal dosť dlhý čas,“ smeje sa učiteľka. Preto sa teraz pri hláskovaní spoluhlásky vyslovujú bez pridanej samohlásky, takže „M“ sa už nevyslovuje „Em“, ale skôr ako „Mmm“.

Súčasťou syntetických vyučovacích prístupov sú aj fonetické metódy, ktoré sú primárne orientované na zvuky hovoreného slova. Príkladom by mohla byť počiatočná zvuková metóda: písmená sa učia pomocou slova, ktoré začína zodpovedajúcim zvukom: „M pre myš“. Syntetické metódy majú spoločnú charakteristiku – postupnosť, pri ktorej sa prelínajú jednotlivé písmená alebo zvuky do súvislého čítania.

Na druhej strane sú analytické metódy, ktoré začínajú od celých slov alebo krátkych viet. Napríklad sa porovnávajú slová starká a starký a rozpoznávajú sa písmená. „Táto metóda je vhodná pre výkonnejšie deti, a preto tento prístup využíva len málo tried,“ vysvetľuje Supper. „Najčastejšie sa používajú fonické metódy, alebo sa kombinujú rôzne prístupy.“

Od čítania k porozumeniu

„Deťom so sluchovým znevýhodnením môže priniesť úžitok použitie holistických metód, ale väčšina detí s kochleárnym implantátom nemá problém ani s fonickým prístupom. „V konečnom dôsledku však nie je možné preskočiť spájanie foném do písmen,“ hovorí Velissaris zo skúseností. „Pri zvukoch, ktoré sa ťažko rozlišujú, môžu pomôcť priradené pohyby alebo znaky.“

Bez ohľadu na prístup, cieľom pre všetky deti je rozvíjať holistické čítanie, od vyznenia a rozpoznávania jednotlivých slov. „Žiaľ, v niektorých čítankách sa používajú výrazy, ktoré presahujú slovnú zásobu detí – hlavne tých sluchovo znevýhodnených,“ Velissaris si uvedomuje nebezpečenstvo toho, „že deti potom začnú čítať mechanicky, bez uvedomenia si významu textu.“

„Pri jednom svojom prváčikovi som si už na konci októbra všimla, že napriek opakovaným cvičeniam mal problém rozpoznať písmená a priradiť ich k príslušným zvukom,“ spomína Supper. To môže byť spôsobené problémami s pamäťou alebo s vizuálnym alebo s akustickým rozlišovaním. To posledné závisí aj od sluchových schopností. Oddaný pedagóg odporúča, aby rodičia dotknutých detí vyhľadali rýchle objasnenie problému u špecialistov.

Dobrý sluch pomáha pri čítaní

„Musíme venovať osobitnú pozornosť tomu, keď predstavujeme gramatiku.“ Supper má skúsenosť, že nielen deti, ktoré sa učia v jazyku, ktorý je ich druhým jazykom (L2), sú v každodennom živote zvyknuté na gramaticky nesprávne vety. No taktiež zo skúsenosti vie, že „pokiaľ učiteľ vyslovuje veľmi správne, deti si túto správnu výslovnosť rýchlo osvoja“. Samozrejme za predpokladu, že tieto deti počujú a dokážu rozlišovať zvuky a fonémy.

„V prípade jazykov s abecedou“, ako je angličtina, „vnímanie foném v hovorenom slove tiež podporuje pochopenie logiky v písanom slove,“ vysvetľuje rehabilitačná špecialistka Shepherd. Tí, ktorí vedia sluchovo rozlíšiť jednotlivé hlásky slova a priradiť ich k ich symbolom, písmenám, vedia slová písať aspoň približne správne. Preto je dobrý sluch dôležitý pre rozvoj správneho písaného jazyka. Pre sluchovo znevýhodnených žiakov sú preto nevyhnutné načúvacie prístroje s dobrou kvalitou zvuku a individuálne optimalizovaným nastavením.

Shepherd to prirovnáva k terapii pre staršie deti a dospelých, kde to funguje naopak: „V tomto prípade písaný jazyk podporuje sluchové porozumenie reči.“

Knihy podporujú čitateľské zručnosti

„Úspešnosť osvojovania si písaného jazyka ovplyvňuje veľa faktorov,“ vysvetľuje Joanna Shepherd, pričom okrem iného spomína všeobecný rozvoj jazyka a znalosti, sluchovú a vizuálnu pamäť a „fonologické povedomie“. Ide o schopnosť vedome vnímať a rozlišovať slovné druhy, t.j. rozkladať slová na jednotlivé slabiky a zvuky a naopak, poskladať ich do slov. Dôležitosť fonologického spracovania zvukovej stavby reči dokumentuje aj štúdia Karin Landerl, vývinovej psychologičky z Grazu. [1]

Shepherd sa odvoláva na početné štúdie o nadobudnutí gramotnosti u normálne počujúcich a sluchovo znevýhodnených detí [2]: „Spoločné čitateľské skúsenosti podporujú dôležité aspekty gramotnosti.“ Neznamená to len spoločné pozeranie a čítanie obrázkov a textu, ale aj ich zhrnutie a diskusiu. [3]

Keď ukážeme prstom na to, čo čítame, deti si uvedomia, ako získavame informácie z písaného textu. A pomáha aj to, že postupne začnete rozoznávať typ písma bežne používaných slov.

„Koniec koncov, všeobecne uznávaným cieľom gramotnosti je vedieť čítať knihy,“ hovorí Shepherd. Písaný jazyk je nositeľom informácií aj v bežnom živote: kde nájsť toaletu, kedy ide ďalší autobus alebo aký film sa hrá v kine. Psychologička si je istá, že to vedia pochopiť aj menšie deti: „Všetko okolo nás má predsa označenie! Rovnako jednotlivé pojmy možno znázorniť písanými slovami.“ Napríklad ich vlastné meno, nápis miestneho supermarketu alebo často opakované slovo v obrázkovej knižke.

Zábava s jazykom

Kto nepozná „tristotridsaťtri strieborných striekačiek striekalo na tristotridsaťtri strieborných striech”? Tento jazykolam je takzvaná aliterácia – skupina slov s identickými začiatkami slov. Existuje aj množstvo ďalších slovných hier pre deti, ako sú napríklad riekanky. Shepherd vysvetľuje ich terapeutickú relevanciu: „Deti s poruchou sluchu niekedy vynechajú časť slova. Ak ešte dobre nepočujú, často im unikne začiatok informácie. Keď sa s týmito slovami hráme a kladieme dôraz na rým alebo aliteráciu, tieto deti lepšie pochopia to, čo počujú.“

Okrem toho je pre osvojenie spisovného jazyka dôležité, aby vety boli vnímané z hľadiska ich zložiek – slov, a to ako zo slabík a jednotlivých zvukov – tzv. foném. Až potom môžu byť lingvistické zvuky reprezentované ako písmená a zostavené do slov a viet. Toto povedomie je možné získať prostredníctvom hry.

Takto je možné z detskej pesničky vyrobiť hru, keď vynecháte jednotlivé slová a nahradíte slabiky tlieskaním alebo hmkaním, čo doplníte vhodnými pohybmi rúk: napríklad z „Ťap-ťap ťapušky, išli mačky na hrušky“ bude „tlesk tlesk tlesk-tlesk-tlesk, išli mmm-mm mm mmm-mm“. Jednoduché hádanky tiež povzbudzujú deti, aby sa hrali s jazykom, keď pojmy prezentované ako kresba tvoria zložené slovo: slnko+kvetina=slnečnica. U starších detí sa dá slovo rozložiť na jednotlivé fonémy, jednotlivé hlásky v slove.

Čítanie a písanie ako jeden celok

„Držanie ceruzky dnes nie je pre mnohé malé deti prirodzené,“ hovorí terapeutka Shepherd, uvádzajúca príklad motorických zručností, ktoré ovplyvňujú gramotnosť. V tejto súvislosti je dôležitou prípravou na písanie hrubá a jemná motorika, ako aj koordinácia oko-ruka. Supper dopĺňa zo svojich učiteľských skúseností: „Koniec koncov, ceruzku držíte iba tromi prstami – tie svaly si musíte najskôr vybudovať!“ Je tiež presvedčená, že je dôležité, aby každé dieťa dostalo motiváciu typu: „Čoskoro si to prečítaš sám!“.

Spievanie, hranie, kreslenie – obľúbené činnosti mnohých detí môžu byť tým najlepším spôsobom, ako sa zábavnou formou pripraviť do školy. A je tu jedna rada, ktorú odborníci dávajú opakovane: „Ak rodičia čítajú nahlas, je to dobrý spôsob prípravy.“

5 faktorov fonologického povedomia

• Rozpoznanie prvého a posledného zvuku
• Hľadanie rýmov a aliterácií: slov, ktoré rovnako končia a rovnako začínajú
• Rozdeľovanie a spájanie slabík
• Rozdeľovanie a spájanie foném – fonetických častí slov
• Spájanie foném a písmen

[1] Landerl, K. (2003). Kognitívne deficity pri poruchách čítania. Psychológia vo výchove a vyučovaní, 50(4), 369-380.
[2] Napríklad: Aram et., Prínos včasných domácich aktivít v oblasti gramotnosti k úspešnému čítaniu a písaniu v prvom ročníku arabského jazyka, Čítanie a písanie (2013) 26:1517-1536, DOI: 10.1007/s11145-013-9430-y
[3] Viď článok: Čítanie pre deti so sluchovými implantátmi ; Užitočné materiály: „Všetko v jednom dni“, ako aj rozprávkové knihy zo série Murat – obe od spoločnosti MED-EL