Sluchový tréning s tiptoi® pre jednostranne nepočujúce deti s kochleárnymi implantátmi

Kochleárne implantáty (KI) sú overeným riešením pre obnovenie sluchu. Sú efektívne aj pre ľudí s jednostrannou ťažkou poruchou sluchu, resp. hluchotou (single-sided deafness: SSD). Títo postihnutí majú z KI veľký úžitok, najmä pokiaľ ide o vnímanie reči v náročných posluchových podmienkach. Po implantácii by sa však auditívny tréning mal realizovať bez zapojenia normálne počujúceho ucha. Používatelia KI môžu priamo ovládať rečový procesor pripojením zdroja zvuku cez kábel alebo streamovaním do rečového procesora. Môžu to taktiež využiť na rehabilitáciu svojho sluchu. Zvukové podnety sa následne prenášajú priamo do implantovaného ucha a vonkajšie rušivé zdroje sú blokované. Táto metóda bola úspešná u dospelých, avšak deti majú často problém nájsť vhodné zvukové zdroje. Tím KI z Univerzitnej nemocnice v St. Pölten preto využíva pre deti hovoriace pero (audio pen) tiptoi®. Lekári nedávno zverejnili svoje prvé skúsenosti s deťmi vo veku od päť do dvanásť rokov. S tiptoi® deti cvičia každý deň a už po mesiaci pravidelného tréningu dosiahli výrazné zlepšenie. možno si všimnúť v porozumení reči.

Gamifikácia v tréningu sluchu

S vhodnými pokynmi od logopédov a včasnou intervenciou môžu rodičia obojstranne implantovaných detí s KI začleniť pravidelný sluchový tréning do hry a každodenného života v domácom prostredí. Pri jednostranne nepočujúcich deťoch je to však náročnejšie, pretože počas tréningu by muselo byť počujúce ucho manuálne uzatvorené alebo pomocou štupľa do ucha. Deti na to však väčšinou nedajú dopustiť. Okrem toho môže „upchávanie“ ucha spôsobiť chybovosť, pokiaľ zátkový chránič sluchu nie je zvukotesný. Jednostranne nepočujúci dospelí používatelia KI väčšinou využívajú rôzne možnosti streamovania pre auditívny tréning s aktuálnymi rečovými procesormi. Táto prax však nie je blízka každodennému životu detí. Naopak logopédi radi využívajú pre deti špeciálne počítačové programy na precvičovanie počúvania s porozumením. Pre deti je to zábava, motivuje ich to a podporuje i proces učenia. V konečnom dôsledku aj trochu ďalšieho tréningu môže zlepšiť sluch. Práve z tohto dôvodu tím KI v St. Pöltene používa digitálne zvukové hračky primerané veku. Keďže mnoho detí už takéto hračky pozná z domova, každodenná prax je i ľahšie realizovateľná.

Digitálne zvukové hračky sú multifunkčné

Tiptoi® hovoriace pero (audio pen) je veľmi populárnou hračkou v rakúskych škôlkach. Ide o zvukový prehrávač s infračerveným senzorom, ktorý dokáže čítať optické identifikačné kódy vytlačené na papieri. Okrem tiptoi® pera potrebujú deti aj napr. jednu z tiptoi® kníh. Ak ťuknete hrotom pera na obrázok mačky v knihe, môžete počuť jej mňaukanie. Kvalita zvuku zo vstavaných reproduktorov je obmedzená, ale slúchadlá je možné pripojiť cez štandardný audio konektor alebo streamovacie zariadenie, akým je AudioLink. To je tiež hlavný rozdiel medzi hrou a sluchovým tréningom – použitie streamovacích zariadení, ktoré špecificky precvičia implantované ucho s KI. Rodiny, ktoré sú v starostlivosti nemocnice v St. Pöltene, dostanú aj lacný rozbočovač, s jedným výstupom pre zariadenie AudioLink a jedným pre slúchadlá. To umožňuje rodičom sledovať interaktívne čítanie ich dieťaťa. Deti sa môžu hrať a riešiť hlavolamy a hádanky s tiptoi®. Existuje aj tiptoi® glóbus. Pero možno použiť i ako zariadenie na prehrávanie zvukových (audio) kníh alebo piesní. Rodičia si môžu stiahnuť zvukové súbory do pera online. Za malý príplatok je pero tiptoi® dostupné aj s funkciou nahrávania. Mnohé múzeá dokonca využívajú technológiu tiptoi® na prehliadky s vlastným sprievodcom pre deti.

Hovoriace perá (audio pens) – výber

Zatiaľ čo sa Tonie etablovalo medzi audio boxmi, existuje väčší výber hovoriacich pier (audio pens), z ktorých niektoré po krátkom čase miznú z trhu. Okrem tiptoi® sú už nejaký čas na trhu aj BOOKii a Tellimero. Existujú pre ne tiež špeciálne knihy, ale vďaka funkcii nahrávania a audio nálepkám sa môžu i bežné knihy premeniť na zvukové hračky. Anybook pero má tiež funkciu nahrávania a audio nálepky, pričom bolo navrhnuté ako učebná pomôcka pre základné školy a logopédiu. Avšak je drahšie ako ostatné a vždy vyžaduje, aby bola príslušná kniha pripravená vo verzii Anybook. Na trénovanie implantovaného ucha musia byť hovoriace pero alebo audio box pripojené priamo k príslušnému rečovému procesoru alebo prostredníctvom streamingových doplnkov. Týmto spôsobom sa môže implantované ucho rovno stimulovať a zároveň sa eliminuje šum pozadia. Napríklad, BOOKii sluchové pero nie je vhodné pre auditívny tréning, pretože nemá jack konektor (audio jack). Tím KI v St. Pölten má dobré skúsenosti s tiptoi® a streamovacím nástrojom MED-EL AudioLink. „Materiály tiptoi® sú našim deťom s KI obvykle už známe,“ vysvetľuje muzikoterapeutka Bianca Wirthner, MSc. Ona spolu s logopédom Philippom Schörgom, BSc, MSc boli súčasťou študijného tímu. „Manipulácia je im už jasná. Systémy sú užívateľsky nenáročné a ponúkajú širokú škálu cvičení.“ Výrobca Ravensburger navrhol systém pre deti vo veku od dvoch do desiatich rokov. Zúčastnené deti na štúdii si mohli vybrať knihu tiptoi®. „Rodičia našich detí s KI sú veľmi angažovaní a dbajú na motiváciu svojich detí k učeniu,“ hovorí muzikoterapeutka. V prípade potreby si rodičia mohli knihy aj vymeniť. „Cvičenia sme však starostlivo vyberali,“ dodáva Schörg. „Na jednej strane išlo o materiál na tému rozpoznávania zvuku, napríklad zvukov na farme. Na druhej strane išlo o cvičenia na porozumenie jazyka: najprv jednotlivé slová, následne porozumenie celých viet.“ V súčasnosti neexistuje v tiptoi® žiadny špecifický cvičebný materiál pre auditívny tréning.

„Výzvou pre jednostranne nepočujúcich ľudí je integrovať prirodzený sluch v jednom uchu a elektronický sluch v druhom.“ Chirurg Priv.-Doz. Dr. Astrid Magele, MBA

Digitálne hračky pre auditívny tréning

Podľa logopéda Schörga, pokiaľ chce rodina používať hovoriace pero (audio pen) alebo audio box na auditívny tréning, musí si potrpieť na dobrú kvalitu zvuku danej techniky a knižného materiálu. Obsah by mal byť tiež „vhodný pre aktuálne prostredie dieťaťa“. Obaja odborníci veľmi pozitívne hodnotia možnosť nahrávania vlastných posluchových cvičení. „Ponúka sa tak možnosť ešte individuálnejšie reagovať na potreby každého dieťaťa. Na to sú vhodné najmä detské riekanky, ale aj príbehy z prostredia, v ktorom sú zakomponované mená kamarátov či príbuzných. V závislosti od veku detí by tu mohli byť zakomponované tiež jednoduché rozprávky a príbehy.“ Avšak, hoci dieťa často využíva svoju zvukovú hračku, tieto krátke tréningové sekvencie nedokážu nahradiť včasnú intervenciu pod odborným dohľadom alebo logopédiu! Špecifické binaurálne funkcie, akými sú nájdenie zdroja zvuku a porozumenie viacerým hovoriacim v hlučnom prostredí, sa nedajú cvičiť pomocou tréningu s hovoriacim perom alebo audio boxom a mali by sa cibriť dodatočne. Napriek tomu sú autori štúdie presvedčení, že tréning s hovoriacim perom je užitočný: „Ak sa používajú detské hračky, tréning možno začleniť do každodenného života a nevyžaduje si dodatočné plánovanie. Prax je teda konzistentnejšia a výsledok lepší.“

Pomáha včasná implantácia – aj pri jednostrannej ťažkej poruche sluchu, resp. hluchote (single-sided deafness: SSD)

„V prípadoch dedičnej bilaterálnej hluchoty odporúčame implantáciu KI čo najskôr. Vedecké dáta poukazujú na fakt, že kochleárna implantácia okolo desiateho až dvanásteho mesiaca veku vytvára ideálne podmienky na dosiahnutie čo najlepšieho porozumenia reči,“ vysvetľuje Priv.-Doz. Dr. Astrid Magele, MBA, vedúca lekárka na klinike ORL Univerzitnej nemocnice St. Pölten. Jednostranná ťažká strata sluchu, resp. hluchota (single-sided deafness: SSD) je termín, ktorý odborníci používajú na opis ťažkej až veľmi závažnej straty sluchu v jednom uchu v kombinácii s normálnym sluchom na druhom uchu. Skúsený chirurg KI to ďalej vysvetľuje: „hoci sa reč u týchto detí vyvíja normálne, jednostranná hluchota im sťažuje porozumenie reči v hlučnom prostredí aj v zložitejších posluchových podmienkach a pri počúvaní rôznych hlasov. Okrem toho je zhoršená schopnosť lokalizovať zdroj zvuku alebo reči a koncentrácia. Preto odporúčame kochleárnu implantáciu ešte pred nástupom dieťaťa do školy.“ V minulosti bola intervencia jednostrannej hluchoty obmedzená na prenos signálov z hluchého ucha do počujúceho ucha. Bolo to umožnené buď použitím konvenčných načúvacích pomôcok (tzv. CROS nastavení: CROS fiting) alebo použitím technológie kostného vedenia. To však znamená, že výhody binaurálneho počúvania sa v podstate strácajú. V roku 2003 sa ako súčasť štúdie v Belgicku uskutočnila prvá kochleárna implantácia pri jednostranne nepočujúcom jedincovi. Skúsenosti s tým má tiež tím Univerzitnej nemocnice St. Pölten: „Prvé jednostranne nepočujúce dieťa sme implantovali v roku 2013. Chlapec mal vtedy päť rokov.“ V súčasnosti je kochleárna implantácia rutinným zákrokom pre jednostranne nepočujúcich jedincov všetkých vekových kategórií v Rakúsku, ako aj v mnohých ďalších krajinách. Doz. Magele dodáva: „Výzvou pre jednostranne nepočujúcich jedincov je kombinovať prirodzený sluch v jednom uchu a elektronický sluch v druhom.“ Z iného uhla pohľadu, používatelia by mali využívať svoje binaurálne schopnosti, napríklad sústredené počúvanie a počúvanie v hlučnom prostredí, a to vzájomne s KI a druhým, počujúcim uchom.