Skúsenosti používateľov KI s rôznymi kochleárnymi implantátmi

Úplný prínos bimodálneho počutia sa dosiahne vtedy, keď je skúsenosť s počutím na oboch stranách v rovnováhe. Preto si mnohí kandidáti na KI kladú otázku, či by mali mať na oboch ušiach rovnaký kochleárny implantát, aby to dosiahli.

Rovnaké sluchové vnímanie v oboch ušiach uľahčuje postihnutému človeku spojiť tieto vnemové dojmy do jednotného sluchového zážitku. Platí to pri bimodálnom nastavení – resp. pri kombinácii klasického načúvacieho prístroja na jednej strane a sluchového implantátu na druhej strane. Platí to však aj pre bilaterálne použitie kochleárnych implantátov?

„Dokonca i ľudia bez sluchových implantátov majú zvyčajne asymetrické sluchové orgány,“ poznamenáva prof. Dr. Wolf‑Dieter Baumgartner, prezident CIA a chirurg KI zo Všeobecnej nemocnice vo Viedni. „Pre mozog to však nepredstavuje problém a takéto asymetrie dokáže plne kompenzovať.“

Synchronizovať alebo optimalizovať?

Zavedenie nového implantátu, ktorý sa vždy v niečom líši od predchádzajúceho modelu, spôsobilo, že mnohí používatelia bilaterálnych KI majú na každej strane iný implantát. Taktiež rozdiely v anatómii viedli k použitiu elektród rôznych dĺžok. Porovnávanie technických parametrov a lokálnych služieb spolu so skúsenosťami, ktoré už používatelia získali s implantátom na prvej strane, niekedy vedie k tomu, že sa vedome rozhodnú pre implantát od rakúskeho výrobcu MED‑EL.

„Pre naše implantáty ponúkame elektródy rôznych dĺžok – dokonca aj také krátke, aké používajú iní výrobcovia. A samozrejme môžeme deaktivovať i naše jedinečné kódovanie jemnej štruktúry,“ vysvetľuje Ewald Thurner, regionálny manažér spoločnosti MED‑EL vo Viedni, pri objasňovaní rozdielov medzi jednotlivými kochleárnymi implantátmi. „V praxi sa však ukázalo, že používatelia profitujú z KI najviac vtedy, keď sú rozhodujúcimi kritériami pre výber druhého KI optimálna elektróda a optimálne kódovanie.“

Porovnanie kochleárnych implantátov od rôznych výrobcov

Austrálčanka Grace Dimerová* bola v dôsledku Usherovho syndrómu funkčne nepočujúca na oboch stranách a zároveň mala výrazne zhoršený zrak. Keď v novembri 2004 dostala svoj prvý kochleárny implantát, mala už 63 rokov. Implantovali jej moderný KI od austrálskeho výrobcu Cochlear. O necelé štyri roky neskôr jej odborníci v nemocnici Royal Prince Alfred Hospital v Camperdowne odporučili implantovať si KI aj na druhú stranu. „Od roku 2008 používa naše oddelenie implantáty od spoločnosti MED‑EL i Cochlear,“ vysvetľujú lekári. Po dôkladnom porovnaní oboch implantátov a starostlivom zvážení sa Dimerová rozhodla pre implantát od výrobcu MED‑EL. Pre ošetrujúci tím to však predstavovalo neprebádanú oblasť: „Je prvou zdokumentovanou pacientkou, ktorá bola obojstranne vybavená kochleárnymi implantátmi od dvoch rôznych výrobcov.“

O tri mesiace neskôr už Grace dokázala pochopiť vety s implantátom od výrobcu MED‑EL takmer rovnako dobre ako s pôvodným implantátom na druhej strane. Po roku obojstranného počutia pri používaní oboch implantátov sa jej porozumenie reči v hluku výrazne zlepšilo.

Skúsenosti hovoria: Rakúska technológia znie lepšie

„Počutie je subjektívny a individuálny zážitok, a práve preto je veľmi cenné mať pacientku, ktorá dokáže priamo opísať rozdiel medzi implantátmi,“ dodávajú klinickí odborníci. Už šesť týždňov po aktivácii implantátu opísala Grace zvuk implantátu od spoločnosti MED‑EL ako prirodzenejší. Navyše jej priatelia poznamenali, že i jej reč znie prirodzenejšie! „Je to ako rozdiel medzi ladením klavíra a skutočným hraním naň,“ opisuje zvuk svojho staršieho austrálskeho implantátu v porovnaní s prirodzeným zvukom rakúskeho kochleárneho implantátu MED‑EL.

Jasnejší zvuk s druhým KI

Používatelia austrálskeho implantátu na klinikách v Sydney (v Austrálii) a Londýne (v Anglicku) si pri implantácii druhej strany takisto zvolili kochleárny implantát od výrobcu MED‑EL. Ich spätná väzba je jednotná: zvuk pôvodného austrálskeho implantátu opisujú ako „ozvenový“, mechanický a kovový. Je „skôr ako robot“, takže „nedokážem dobre rozlíšiť jednotlivé hlasy“. Druhý implantovaný kochleárny implantát od spoločnosti MED‑EL pritom v každom z týchto prípadov znel prirodzenejšie, hlbšie a jasnejšie, melodickejšie a s plnšou rezonanciou.

„Ihneď po aktivácii mala hudba väčšiu hĺbku,“ opisuje jeden z používateľov. Druhý dodáva: „Samohlásky znejú jasnejšie a plnšie.“ Je to obzvlášť pozoruhodné, pretože pri obojstrannej implantácii produktmi od rovnakého výrobcu býva zvyčajne lepšie prvé implantované ucho. No štyria z piatich používateľov v štúdii označili KI od MED‑ELu za prirodzenejší a jasnejší.

Druhé KI – osobná skúsenosť

Enid Chapmanová dostala svoj druhý kochleárny implantát v roku 2011. Narodila sa s ťažkou poruchou sluchu a svoj prvý implantát v Austrálii dostala až vo veku 41 rokov. Úspech bol však len čiastočný: „Počula som iba šum v pozadí, stále som musela odzerať z pier.“ Preto sa pri druhom implantáte rozhodla pre MED‑EL. „Znie to s ním oveľa lepšie!“

Medzitým táto spoločensky aktívna žena nielenže rozumie reči a dokáže dobre komunikovať, ale dokonca rozlišuje i rôzne prízvuky. Práve to bol dôvod, prečo sa rozhodla pre implantát od výrobcu MED‑EL. Na druhej strane ešte potrebuje čas, aby počula úplne prirodzene, no rozdiel cítila už od samotnej aktivácie KI. Dodáva: „Cestou domov vo vlaku som plakala od radosti a vďačnosti, že po prvý raz za 60 rokov počujem reč aj na tejto strane.“

*Názov zmenili redaktori.

Sloboda voľby

Ak sa kandidát už rozhodol pre implantát, jeho ďalším krokom je výber správneho produktu. Je skvelé, keď môže povedať: „Nemohol som si vybrať lepšie!“ Tak to vyjadrila aj Colleen Kehoe Powellová, mama dieťaťa s KI z USA. Spomína si: „Moje prvé otázky sa týkali zariadenia, ktoré bude implantované do synovej hlavy. Napokon, je to tá časť implantátu, ktorú bude mať v tele po celý zvyšok života!“

Pýtať sa na správne veci

„Napokon považujem implantované časti systému za najdôležitejšie, pretože zostávajú v tele natrvalo a mali by poskytovať dostatočnú kapacitu pre budúci vývoj,“ súhlasí Vít Matějovský. Český používateľ KI je absolventom technickej univerzity. Dodáva tri technické parametre, ktoré považuje za obzvlášť dôležité: „Či elektróda pokrýva celú kochleu, aké kódovanie signálu systém ponúka a či je implantát kompatibilný s MR vyšetreniami, ak by ich človek potreboval.“

Powellová dopĺňa i otázky týkajúce sa výrobcu: „Pýtala by som sa na filozofiu a možno aj históriu spoločnosti. Kde má firma sídlo? Čo vieme o spoľahlivosti spoločnosti a jej produktov? Boli niekedy nejaké stiahnutia z trhu?“ A tiež praktické otázky: „Aká je zákaznícka podpora? Ako dlho trvajú opravy alebo dodanie? Kde sa implantát vyrába? Posielajú sa jednotlivé časti z rôznych miest?“

„Často som sa pýtal sám seba, či by som si dnes vybral ten istý kochleárny implantát ako vtedy,“ uzatvára Vít Matějovský, používateľ KI od výrobcu MED‑EL. „A áno, určite by som si vybral to isté!“