Cytomegalovírus: najčastejšia príčina vrodenej, nezdedenej, progresívnej poruchy sluchu

Cytomegalovírus, známy tiež ako CMV, je pre zdravé deti alebo dospelých neškodný. Pokiaľ sa vôbec prejaví, patogén z rodiny herpetických vírusov vyvolá symptómy podobné chrípke. Podobne ako pri oparoch, ovčích kiahňach alebo pásovom opare však vírus zostáva v tele a môže sa reaktivovať, ak je imunitný systém oslabený. Jedinci s oslabeným imunitným systémom môžu ochorieť na zápal pľúc alebo hepatitídu spôsobenú CMV.

CMV je obzvlášť nebezpečný pre nenarodené deti: Infekcie CMV počas tehotenstva patria spolu s Downovým syndrómom medzi dve najčastejšie príčiny vrodených postihnutí na svete, vrátane porúch sluchu a iných komunikačných porúch. Vývoj sluchu, reči a komunikácie infikovaných detí by mal byť neustále sledovaný a liečba by mala byť komplexná.

Postihnutia v dôsledku takejto vrodenej infekcie (cCMV = kCMV – „c“, resp. „k“ znamená connatal – konnatálna, resp. vrodená: pozn. prekladateľa) je častejšie ako postihnutie spôsobené infekciou – rubeolou, HIV alebo zneužívaním alkoholu; je tiež častejšie ako syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). Na rozdiel od uvedených príčin sú však tento vírus a jeho následky málo známe. Zvýšená hygiena počas tehotenstva by ale mohla výrazne ochrániť nenarodené dieťa!

Konnatálna CMV infekcia môže spôsobiť poruchu sluchu!

U každej druhej až tretej tehotnej ženy, ktorá sa prvýkrát nakazí CMV, sa patogén prenesie na nenarodené dieťa; pri opakovaných infekciách je riziko o niečo nižšie. Infikované deti môžu zostať úplne bez príznakov. U jedného z desiatich infikovaných detí sa však príznaky prejavia už pri narodení: žltačka, nízka pôrodná hmotnosť, zápal pľúc, zlá funkcia pečene, horúčka, zápal mozgu, záchvaty.

Šesťdesiat percent novorodencov s príznakmi trpí vážnymi, trvalými mentálnymi alebo fyzickými poruchami, vrátane poruchy sluchu alebo dokonca hluchoty. Typické sú tiež problémy s rovnováhou a ťažkosti pri kŕmení. Riziko závažného, trvalého poškodenia je obzvlášť vysoké, ak došlo k infekcii počas prvého trimestra tehotenstva. Avšak i 10 až 15 % novorodencov s kCMV bez príznakov počas detstva príde o sluch.

Strata sluchu spôsobená kCMV sa môže vyskytnúť na jednej alebo oboch stranách, súčasne alebo s oneskorením na druhej strane. Ak nedôjde k strate sluchu v raných rokoch života, infekcia neovplyvní schopnosť počuť ani v neskoršom veku; napriek tomu postihnutí jedinci s úplne normálnym sluchovým prahom majú v dospelosti obvykle zhoršený verbálny prejav a kognitívne schopnosti potrebné pre komunikáciu bývajú často oslabené.

Porucha sluchu sa zhoršuje ďalšími problémami v komunikácii

„Porucha sluchu nie je skutočný problém!“ sťažujú sa rodičia školáka s obojstrannou kochleárnou implantáciou (KI), ktorý ohluchol v dôsledku infekcie kCMV. U detí s KI, ktorých hluchota je spôsobená kCMV, sa spravidla pomalšie rozvíja porozumenie reči. To môže súvisieť s ďalšími príznakmi, ktoré sa môžu objaviť v dôsledku kCMV: oneskorenie vo vývoji slovnej zásoby nezávisle od sluchu, porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), znížená schopnosť ovládať impulzy alebo udržať pozornosť, kognitívne oneskorenie či motorická dysfunkcia. Postihnutí jedinci môžu mať ťažkosti s porozumením dlhých alebo zložitých viet. To všetko má významný dopad na školské výsledky a schopnosť zapojiť sa do sociálnej komunikácie.

Vo švédskom prieskume preto rodičia postihnutých detí vyzývajú, aby sa jednotlivé príznaky neliečili nezávisle od seba, ale aby sa pri terapii kládol dôraz na infekciu kCMV ako základnú príčinu. U postihnutých detí by sa mali pravidelne vykonávať kontroly sluchu; mali by sa sledovať všetky príznaky, ktoré môžu ovplyvňovať komunikáciu – vrátane testov kognitívnych schopností.

Frekvencia výskytu cytomegalovírusu: veľmi variabilná

CMV a kCMV infekcie sú častejšie v rozvojových krajinách než v rozvinutých. Vysoké počty sú zaznamenané najmä v Brazílii a Afrike, nižšie počty vo Fínsku, uviedla Doc. Dr. Ulrika Löfkvistová v roku 2022. Táto vedkyňa skúma CMV v tíme Prof. Dr. Evy Karltorpovej na univerzite v Uppsale. Avšak podľa Löfkvistovej je aj vo Švédsku 70 % všetkých dospelých infikovaných CMV a 0,5 % všetkých novorodencov.

V niektorých častiach USA sa odhaduje, že až 80 % detí v zariadeniach starostlivosti o deti je infikovaných. Vírus sa prenáša telesnými tekutinami: okrem krvi, moču, materského mlieka, spermií a vaginálnych tekutín sú možnými médiami prenosu aj sliny, slzy a nosový sekrét. Tieto tekutiny sa vo veľkej miere šíria medzi malými deťmi, ich rovesníkmi a opatrovateľmi.

Keďže cytomegalovírus sa prenáša kontaktom prostredníctvom telesných tekutín, jeho šírenie závisí od konkrétnej hustoty obyvateľstva a možností hygieny. Poveternostné podmienky taktiež ovplyvňujú, ako dlho môžu vírusy prežiť a šíriť sa. „Švédske počasie je ideálne pre CMV,“ vysvetľuje špecialista na kochleárne implantáty Prof. Wolf-Dieter Baumgartner, MA. Prezident CIA (Cochlea Implantat Austria – pozn. prekladateľa), ktorý pôsobí aj v Karolinskej univerzitnej nemocnici v Štokholme, a preto dobre pozná tamojší výskum CMV.

Hoci šírenie CMV v Rakúsku nie je presne známe, podmienky pre výskyt vírusu sú porovnateľné s podmienkami v Nemecku. Podľa Inštitútu Roberta Kocha je nositeľom vírusu takmer polovica dospelých a 0,5 % všetkých tehotných žien; celosvetovo sú infikované 2 % všetkých tehotných žien. Prof. Baumgartner považuje plošný skríning CMV v Rakúsku za zbytočný aj z iného dôvodu: „Pretože s ním nie je spojená žiadna terapia ani následky.“