Kochleárne implantáty môžu zlepšiť zdravie a predĺžiť život

Vedkyňa Katharine Kim Brewster z Kolumbijskej lekárskej univerzity sa špecializuje na geriatriu a demenciu. Vo vedeckom časopise The Lancet spolu s kolegyňou Carly Maitlin publikovala, že strata sluchu je spojená s poklesom kognitívnych schopností, demenciou a zlým fyzickým zdravím. Publikácia v časopise The Lancet už v roku 2017 poukázala na fakt, že strata sluchu je najväčším kontrolovateľným rizikovým faktorom demencie, ktorá sa objavuje v neskoršom veku. Podľa ďalšej dlhodobej štúdie z Bostonu/USA analyzovanej v roku 2019 však pravidelné používanie načúvacích prístrojov toto riziko znižuje. Napriek tomu môže strata sluchu spôsobiť aj duševné choroby, napríklad depresiu. Odborníci tým majú na mysli kombináciu pretrvávajúcej depresívnej nálady, premýšľania, beznádeje a straty motivácie. To môže byť sprevádzané tiež fyzickým diskomfortom. Depresia je zvyčajne spôsobená kombináciou neurobiologických a psychosociálnych faktorov: napríklad stratou sluchu a niektorými súvisiacimi faktormi ako sú osobná strata, sociálne stiahnutie sa a izolácia, obavy o budúcnosť a financie v dôsledku zložitejšej situácie v zamestnaní a mnohé ďalšie. Vedecké údaje naznačujú, že strata sluchu by mohla dokonca zvýšiť riziko úmrtia. Avšak nedávne údaje z USA prinášajú určitú úľavu – dôsledné používanie načúvacích prístrojov môže úspešne čeliť tomuto riziku.

Približne 2,5 miliardy ľudí bude ovplyvnených do roku 2050!

„Odhaduje sa, že celosvetovo je 1,6 miliardy ľudí sluchovo postihnutých. Do roku 2050 sa očakáva, že počet ľudí s poruchou sluchu vzrastie na 2,5 miliardy,“ tvrdia vedci pod vedením Janet S. Choi, odkazujúc na už známe údaje vo svojej publikácii vzhľadom na nové dáta. Následne zdôrazňujú enormnú záťaž, ktorú so sebou strata sluchu prináša kvôli súvisiacim komunikačným obmedzeniam – ako v sociálnom prostredí, tak aj na pracovisku. Okrem všeobecne horšej kvality života uvádzajú zdravotné problémy, akými sú depresia, demencia a zvýšená úmrtnosť v zmysle preukázaných dôsledkov poruchy sluchu: „Predchádzajúce systematické prehľady a metaanalýzy ukázali, že strata sluchu je spojená s celkovo výrazne zvýšenou mortalitou, a to aj po zohľadnení demografických údajov a komorbidít.“ Každých 30 decibelov straty sluchu by viedlo k ďalšiemu zdvojnásobeniu rizika úmrtia, čo dokazujú viaceré štúdie. Používanie načúvacích prístrojov zlepšuje nielen poškodenie spôsobené stratou sluchu a celkovú kvalitu života; z aktuálnych údajov tiež vyplýva, že u sluchovo postihnutých, ktorí pravidelne používajú načúvacie prístroje, je nižšie riziko úmrtia ako u sluchovo postihnutých, ktorí načúvacie prístroje nepoužívajú vôbec alebo len príležitostne.

Analýza údajov od takmer 10 000 Američanov

Vedci z Univerzity v južnej Kalifornii použili pre výskumné šetrenie rozsiahle údaje z veľkého prieskumu uskutočneného Ministerstvom zdravotníctva a sociálnych služieb USA v rokoch 1999 až 2012. Dlhodobej štúdie s názvom „National Health and Nutrition Examination Survey“ (Národný prieskum zdravia a výživy) sa zúčastnilo takmer 10 000 dospelých, z ktorých 1 863 malo poruchu sluchu. V niektorých iných štúdiách sa účastníci pýtali iba na to, či trpeli stratou sluchu. Naproti tomu bola porucha sluchu tentokrát determinovaná audiometrickými meraniami a zaznamenávané bolo aj používanie načúvacích prístrojov. Samozrejme, pri starších ľuďoch je vyššia pravdepodobnosť poruchy sluchu a kratšia očakávaná dĺžka života. Preto nie je prekvapujúce, že štatistický prieskum ukazuje kratšiu očakávanú dĺžku života u ľudí s poruchou sluchu. Avšak, hoci vezmeme do úvahy tento ovplyvňujúci faktor, stredná až ťažká strata sluchu má za následok kratšiu dĺžku života. Tieto údaje potvrdzujú skoršie vedecké publikácie iných výskumných skupín. Relatívne novým zistením je jasný záver, že riziko úmrtnosti bolo nižšie u ľudí s poruchou sluchu, ktorí pravidelne používali načúvacie prístroje. Naopak, tí, ktorí používali načúvacie prístroje nepravidelne, vykazovali rovnaké riziko úmrtnosti ako účastníci štúdie s poruchou sluchu bez načúvacích prístrojov..

Presné súvislosti sú stále nejasné, ale sluch predlžuje život!

Brewster a Maitlin vo svojej recenzii novej publikácie kritizujú skutočnosť, že hoci sú údaje z tejto štúdie mimoriadne spoľahlivé, spojitosť medzi používaním načúvacích prístrojov a nižšou úmrtnosťou nie je dostatočne preskúmaná. „Vzhľadom na súvislosť poruchy sluchu spojenú s poklesom kognitívnych schopností je ďalším pravdepodobným vysvetlením to, že načúvacie prístroje vyvažujú riziko úmrtnosti znížením rizika demencie,“ dodávajú. „Koniec koncov, liečba sluchu by mohla znížiť riziko úmrtnosti znížením osamelosti, depresie a slabosti – to všetko sú rizikové faktory zlého zdravia.“

Požadujú ďalšie rozsiahle dlhodobé štúdie a štúdie s randomizovanými kontrolnými skupinami, aby sa podrobnejšie preskúmali presné účinky používania načúvacích prístrojov na kognitívne, fyzické a duševné schopnosti seniorov. Zároveň však poznamenávajú: „Výsledky celkovo naznačujú, že pravidelné a konzistentné používanie načúvacích prístrojov by mohlo prispieť k nižšiemu riziku úmrtnosti“, čo možno zrejme aplikovať aj na dôsledné používanie sluchových implantátov. Bez ohľadu na presné mechanizmy, ktoré sú za tým, je to v konečnom dôsledku relevantné zistenie pre sluchovo postihnutých a ich príbuzných.