Rozhovor s Mgr. Kamilou Trévaiovou o profesii surdopédky, poruche sluchu na Slovensku a možných perspektívach

Foto: Mgr. Kamila Trévaiová – surdopédka ©Private

„K výberu tohto odboru ma viedla hlavne zvedavosť. V rodine, okrem dedka so stareckou nedoslýchavosťou, nemáme nikoho s poruchou sluchu. Napriek tomu ma veľmi lákalo načrieť do sveta nepočujúcich. Z rôznych kombinácií, ktoré sa v rámci špeciálnej pedagogiky študujú, mi surdopédia vyšla ako jednoznačný víťaz,“ s úsmevom sa predstavuje sympatická surdopédka. „Môj výber bol určite ovplyvnený aj záujmom naučiť sa posunkový jazyk,“  dodáva a verí, že pri tejto profesii ostane i v budúcnosti, kedy by sa rada venovala tiež ranej starostlivosti o deti s poruchou sluchu.

Pokiaľ hovoríme o ranej starostlivosti, jednou z otázok bol názor surdopédky na úroveň povedomia rodičov a učiteľov o dôležitosti včasnej intervencie pre deti s poruchou sluchu. Myslí si, že sa toto povedomie vo všeobecnosti (nielen pri deťoch s poruchou sluchu) zlepšuje. „Určite za to vďačíme aj dostupnosti informácií a záujmu rodín,“ dopĺňa. Na otázku, aký význam má včasná intervencia pre vývoj detí s poruchou sluchu a jej vplyv na ich budúcnosť, odpovedá, že vďaka novorodeneckému skríningu je šanca podchytiť deti v ranom veku, čo je pre ich ďalší život veľmi dôležité: „Pamätám si ako nám počas štúdia vyučujúci hovorili o tom, ako často sa v minulosti „strácal čas“, kým rodičia odhalili, že ich dieťatko nepočuje. V súčasnosti je situácia iná a máme možnosť cielene rozvíjať potrebné oblasti u detí už od raného veku.“ Potvrdzuje, že adekvátna podpora dieťaťa a rodiny je kľúčová pre úspech dieťaťa. Ak sa zistí, že v prístupe k dieťaťu sú nevyhnutné určité modifikácie, odborníci ich vedia urobiť včas a dieťa dostáva podnety tak, ako je to pre neho potrebné a prirodzené. „Zároveň je potrebné uvedomiť si, že odborníkov je málo a tým pádom je frekvencia stretnutí s rodinou obmedzená,“ podotýka.

Na otázku, ako by teda opísala súčasnú situáciu s počtom surdopédov na Slovensku, odpovedá s ťažkým srdcom, nakoľko so surdopédmi je to rovnaké ako s inými odborníkmi v pomáhajúcich profesiách – Slovensko by určite potrebovalo viac odborníkov v tejto oblasti ako v súčasnosti má. „Bola by som veľmi rada, keby deti dostávali to, čo potrebujú a hlavne v takej miere, ako to potrebujú. Občasné stretnutia sú lepšie ako nič, ale deti by sa rozvíjali rýchlejšie, keby mali nastavenú pravidelnú starostlivosť. Rada by som sa stretávala s deťmi a ich rodinami častejšie, ale žiaľ, nejde to. Je nás málo a teším sa, že sa mi darí ako tak udržiavať frekvenciu stretnutí na dvojtýždňovej báze“, dodáva. Nedostatok odborníkov považuje pritom za najpálčivejší problém súčasnosti: „Časť mojich spolužiakov z vysokej školy pracuje vo firmách, ktoré so špeciálnou pedagogikou nemajú nič spoločné a aj ja som bola na tej ceste, ale nakoniec som sa rozhodla, že je hodnotné vrátiť sa k tomu, čo som študovala a uplatniť svoje vedomosti v praxi. Svoje rozhodnutie určite neľutujem“, oznamuje s úsmevom.

Foto: Zo surdopédie: s dieťaťom s ťažkou poruchou sluchu kompenzovanou kochleárnymi implantátmi ©Private

Jenou z otázok na odborníčku bol i jej názor na podporu žiakov s poruchou sluchu v školách a škôlkach na Slovensku. „Toto je téma o ktorej by sme mohli veľmi dlho diskutovať. My všetci, ktorí sme v kontakte s deťmi, ale aj dospelými sluchovo postihnutými osobami, vieme, že je to veľmi heterogénna skupina. Sú deti, pri ktorých by som ani neuvažovala o škole pre sluchovo postihnuté deti, lebo majú veľmi dobre osvojený hovorený jazyk,“ uvádza a zdôrazňuje, že nevníma školy ako dobré a zlé vo všeobecnosti, pretože v otázke výberu školy je taktiež nevyhnutný individuálny prístup. „Nakoľko okrem práce v poradni pôsobím aj ako školská špeciálna pedagogička na bežnej škole, viem posúdiť situáciu aj z tohto pohľadu“, dopĺňa.

S prihliadnutím na bežné školy poukazuje na to, že sú v nich zavedené určité systémové riešenia, ale z jej pohľadu je vždy smerodajný hlavne ľudský faktor. „Na prvom stupni je to triedna pani učiteľka, ktorá vytvára bezpečie a vhodné podmienky pre svojich žiakov. Môže to byť samozrejme aj pán učiteľ, ale tých je v školstve o dosť menej,“ hovorí s úsmevom. Na bežných základných a tiež v niektorých materských školách sú vytvorené školské podporné tímy (ŠPT), ktoré väčšinou združujú špeciálneho pedagóga, psychológa i pedagogických asistentov. „Členovia ŠPT určite prispievajú k tomu, aby sa dieťa v škole cítilo dobre a adekvátne napredovalo. Okrem toho škola dostáva správu s odporúčaniami pre prácu s dieťaťom a samozrejme kontakt na poradňu. Myslím si, že by učiteľom na bežných školách pomohli školenia, vďaka ktorým by si osvojili stratégie práce so sluchovo postihnutým dieťaťom“, podotýka v zmysle efektívnejšej podpory žiakov s poruchou sluchu.

Foto: Ilustračné Zdroj: https://www.everydayhealth.com/healthy-living/hearing-education-and-kids/

Surdopédka tiež vyzdvihuje potrebnosť a dôležitosť špeciálnych škôl pre sluchovo postihnuté deti. „Ak dieťa komunikuje v posunkovom jazyku a väčšinový jazyk, či už v písanej alebo hovorenej podobe ovláda v obmedzenej miere, na bežnej škole len ťažko zažije úspech. V rámci podporných opatrení má nárok na tlmočníka posunkového jazyka, ale ja osobne nepoznám žiaka, ktorý by mal počas celého vyučovania zabezpečenú túto službu. Väčšina žiakov má prideleného pedagogického asistenta, ktorý neovláda posunkový jazyk a po správnosti má asistent úplne inú úlohu ako tlmočník“, vysvetľuje situáciu, pričom opisuje inklúziu na školách a to, že v zmysle inkluzívneho vzdelávania musia byť naň vytvorené potrebné podmienky. Okrem toho si myslí, že v súčasnej dobe nie je špeciálne školstvo adekvátne docenené.

„Výkon by nemal byť jediným rozhodujúcim kritériom pri výbere školy. Komplexný pohľad na dieťa je z môjho pohľadu „vodítkom“ k správnemu výberu školy. Určite je potrebné posúdenie všetkých potrieb dieťaťa, rodiny a samozrejme v neposlednom rade aj možností regiónu“, opisuje holistický pohľad na problematiku vzdelávania detí s poruchou sluchu. V tomto smere poukazuje i na potrebnú komplexnosť v rámci svojej profesie. Vníma hlavne administratívnu záťaž, ktorá vyplýva z faktu, že systémy nie sú prepojené. „Veľmi by nám pomohlo, keby sa všetky informácie o našich klientoch zhromažďovali v jednom systéme, do ktorého by mali po súhlase rodiča prístup všetci odborníci, ktorí s dieťaťom pracujú. Uvediem príklad: logopéd by videl na akej oblasti pracuje s dieťaťom surdopéd, pani učiteľka v škole by mala okamžitý prístup k výsledkom psychologickej diagnostiky, atď. Všetci by sme vedeli flexibilnejšie reagovať na zmeny či zistenia našich kolegov, čo by nám ušetrilo veľa času a bolo by to aj ekologickejšie,“ podotýka s úsmevom.

A v čom vidí budúcnosť surdopédie na Slovensku?: „Verím, že sa budeme posúvať vpred a starostlivosť o deti s poruchou sluchu nebude stáť iba na projektoch a zbierkach. Určite je potrebné, aby štát vyčlenil viac financií na dané odvetvie a zodpovedne pristúpil k dlhodobo finančne poddimenzovanému školstvu. Myslím si, že ak sa zatraktívni toto povolanie aj z finančného hľadiska, pomôže to skvalitneniu a dostupnosti služieb“, tvrdí a zároveň dopĺňa, že  to nie je iba o peniazoch: „Atraktivita povolania predsa nestojí len na financiách. Tak ako prajeme deťom aby mali možnosť zažiť úspech, tak ten pocit úspechu prajem aj nám suropédom. Je krásne sledovať, ako dieťa napreduje, keď je dobrá spolupráca medzi surdopédom, rodinou a školou.“

A čo ju motivuje pokračovať v tejto profesii napriek výzvam?: „Mojou motiváciou je hlavne zmysluplnosť práce, ale samozrejme tiež vtipné a zábavné okamihy, ktoré k práci s deťmi neodmysliteľne patria. Surdopédii sa nevenujem dlho, ale za úspech považujem každé jedno dieťa, ktoré je spokojné a úspešné či už na bežnej škole alebo škole pre deti so sluchovým postihnutím.“

Aký odkaz má surdopédka pre dotknuté rodiny?: „Veľmi ma teší, že sa rodiny so sluchovo postihnutými deťmi stretávajú. Majú tak možnosť zdieľať svoje skúsenosti a vytvárajú si spoločné spomienky. To určite pomáha pri prekonávaní každodenných starostí. Fakt, že v tom nie sme sami, je veľmi oslobodzujúci“, podotýka a zdôrazňuje rovnosť všetkých bez rozdielu: „Považujem za veľmi dôležité naučiť deti, že sme si všetci rovní a nemá význam porovnávať sa s inými. Vždy sa nájde niekto, kto krajšie artikuluje, lepšie ovláda posunkový jazyk alebo je múdrejší. O dosť viac nám pomôže, ak sa budeme porovnávať so včerajšou verziou samých seba. To je ukazovateľom nášho rozvoja a zároveň i motiváciou pracovať na sebe“, uzatvára.

Skutočnosti, ktoré ovplyvňujú trendy a výzvy v pedagogike sluchovo postihnutých sú teda vo všeobecnosti i na základe rozhovoru rôzne. V oblasti medicíny ide predovšetkým o spomenutý zavedený celoplošný skríning novorodencov, objektívne vyšetrovacie metódy, kochleárne implantácie či pokroky v genetike. V oblasti moderných technológií najmä o kvantitu a kvalitu kompenzačných pomôcok pre sluchovo postihnutých v rozličných oblastiach ich života. Na politickej úrovni a s tým súvisiacej sociálnej oblasti je dôraz kladený na kvalitu života všetkých skupín obyvateľstva, osôb so sluchovým postihnutím nevynímajúc či presadzovanie integrácie a inklúzie osôb so sluchovým postihnutím do intaktnej populácie. V oblasti všeobecnej pedagogiky a pedagogiky sluchovo postihnutých ide o reformy školských systémov, s dôrazom na využitie poznatkov v živote, ale aj meniace sa školské kolektívy, vzhľadom na presadzovanie myšlienky integrácie a inklúzie žiakov a študentov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Taktiež ide o nové paradigmy špeciálnej pedagogiky a pedagogiky sluchovo postihnutých, na rodinu orientovaná raná starostlivosť o deti so sluchovým postihnutím či nové prístupy k vzdelávaniu detí, žiakov a študentov so sluchovým postihnutím, ale aj zvyšujúci sa počet detí so sluchovým postihnutím a s viacnásobným postihnutím alebo využívanie informačných a komunikačných technológií (viď. Tarcsiová, 2008[1]).

Potrebnosť surdopédie na Slovensku je teda zrejmá. Pokroky v medicíne, moderné technológie, sociálna inklúzia a potreba politickej podpory, spolu s novými prístupmi v pedagogike, môžu prispievať k lepšiemu životu detí s poruchou sluchu. Investície do surdopédie by preto nemali byť opomínané. Na Slovensku je však stále nedostatok kvalifikovaných surdopédov, čo má za následok, že mnohé deti s poruchami sluchu nemajú prístup k adekvátnej podpore a vzdelávaniu. Je nevyhnutné, aby štát podporoval vzdelávanie nových odborníkov v tomto odbore a zlepšoval pracovné podmienky pre existujúcich surdopédov. Taktiež vzdelávanie rodičov surdopédmi a poskytovanie potrebných informácií a nástrojov im pomáha lepšie podporovať svoje deti. Surdopédia tak poskytuje dôležitú podporu nielen pre deti s poruchami sluchu, ale aj pre ich rodiny, ktoré často čelia mnohým výzvam a potrebujú odbornú pomoc i poradenstvo.

Inkluzívne vzdelávanie je dnes kľúčom k tomu, aby deti s poruchami sluchu mohli byť súčasťou bežných škôl a vzdelávacích inštitúcií. Surdopédia prispieva k vytváraniu podmienok, ktoré umožňujú týmto deťom plnohodnotné vzdelávanie a rozvoj ich potenciálu v akomkoľvek školskom zariadení. Surdopédia by preto nemala žiť iba zo zbierok a grantov – štát by ju mal cielene podporovať a to aj v zmysle väčšej previazanosti so zahraničnou praxou a informatizáciou. V súčasnosti vzniká viacero iniciatív, ktoré volajú po potrebe väčšieho množstva a previazanosti odborníkov, surdopédov nevynímajúc. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.

Autor: Miroslava Zemanová

[1] https://www.fedu.uniba.sk/uploads/media/PSP_vybrane_kapitoly.pdf