Z vlastnej skúsenosti o špecifikách podmienok na Slovensku a našej reči v spojení s podporou jej vývinu u nepočujúceho dieťaťa s kompenzačnými pomôckami

Ideálne do šiesteho mesiaca veku dieťaťa by mala byť porucha sluchu kompenzovaná výkonnými načúvacími prístrojmi so správnym nastavením. Ak načúvacie prístroje dostatočne nekompenzujú sluch, okolo jedného roka veku by sa malo prejsť k inej kompenzácii sluchu (najčastejšie ku kochleárnej implantácii). Pri všetkých týchto fázach sa zisťuje, ako dieťa počuje, reaguje, aká je jeho pasívna a aktívna komunikácia. V audiocentre sa preto najčastejšie vykonáva audiometria so zrakovým posilnením (VRA – Visual Reinforcement Audiometry). Tu to však nekončí. Okrem foniatra a audiologického pracoviska by mal dieťa sledovať aj surdopéd – špeciálny pedagóg pre deti s poruchou sluchu (cca od šiesteho mesiaca veku dieťaťa) a logopéd (približne od jedného roka veku). Je totiž dôležité postupne zisťovať, ako dieťa počuje, následne, či rozumie jednotlivým hláskam v hovorenej reči a v ďalšej fáze je potrebné ho naučiť správne hovoriť a vyslovovať s primeranou hlasitosťou. O to viac je zložitejšie učiť sa slovenčinu, nakoľko náš jazyk obsahuje množstvo hlások, ktoré sú vo svojom zvukovom prejave veľmi podobné.

Včasná intervencia a znaková reč

Je vždy predovšetkým na iniciatíve rodičov, ako rýchlo začnú riešiť aj podpornú stránku sluchu u svojho nepočujúceho dieťaťa. Veľkou pomocou na začiatku cesty je nasmerovanie od surdopéda, ktorý rodičov naučí, ako dieťa rozvíjať, aj napriek tomu, že dobre nepočuje. Ak ovláda posunkový jazyk, môže rodičom ukázať posunky, ktoré budú s dieťaťom používať. Okrem toho pomôže rodine zorientovať sa v celkovej problematike poruche sluchu (viď. Majtánová, 2015[2]).

Zo začiatku je vhodné využiť možnosť terénneho surdopéda, ktorý sa stretáva s nepočujúcim dieťatkom a rodinou priamo v domove. Od narodenia sleduje (diagnostikuje) vývin dieťatka – jeho myslenie, vnímanie, motoriku, sluch aj reč a navrhuje rôzne hry, ktoré môžu pomôcť dieťaťu napredovať vo vývine a komunikovať v hovorenom, prípadne posunkovom jazyku. Počas stretnutí sa surdopéd spolu s rodičmi hrá s dieťaťom tak, aby bolo motivované sa zvukovo prejaviť. Spolu tak rozvíjajú jeho pasívnu i aktívnu slovnú zásobu. Je ideálne, ak sa surdopéd a logopéd pri rozvoji reči vzájomne dopĺňajú a navzájom spolupracujú. Surdopéd pomôže zorientovať sa v oblasti poruchy sluchu, komunikačných metód, informuje o načúvacích prístrojoch, kochleárnom implantáte či komunite nepočujúcich. Je to sprievodca rodičov v procese sluchovej a rečovej výchovy. Ak ide o staršie dieťa, surdopéd pomôže pri integrácii tým, že dá škole odporúčanie, ako pracovať a komunikovať s  dieťaťom s poruchou sluchu a zároveň vypisuje nevyhnutné dokumenty súvisiace so zaradením do bežnej školy. Veľmi sa osvedčilo, ak je surdopéd v osobnom kontakte so škôlkou či školou, kde je dieťa s poruchou sluchu integrované (viď. Infosluch, 2023[3]).

Niektoré deti sa učia ľahšie a reč u nich nabieha už krátko po kompenzovaní sluchovými pomôckami (načúvacie prístroje, kochleárne implantáty či systémy pre kostné vedenie). Existuje však aj skupina detí, ktoré si reč osvojujú horšie, zle vyslovujú alebo ju nevyužívajú funkčne. V tomto prípade je vhodné zisťovať tiež možné vedľajšie príčiny nesúvisiace so sluchom, na ktoré môže upozorniť už surdopéd, a ktoré je vhodné komunikovať so psychológom, logopédom prípadne inými odborníkmi. Môže ísť o rôzne vývinové poruchy reči, ale aj pridružené diagnózy (akou je napríklad autizmus).

Na Slovensku je veľmi málo odborníkov venujúcich sa špecificky deťom s poruchou sluchu. Taktiež čo sa týka surdopédie, pokiaľ chcú rodičia s dieťaťom pracovať intenzívnejšie aj s odborníkom, je vhodné poobzerať sa i po ambulantnej forme surdopédie, ktorú často zabezpečujú občianske združenia, čím suplujú štát, a tieto intervencie sú spoplatnené. Často je platenie týchto intervencií pre rodinu finančne náročné, a preto by rodičia mali siahnuť po možnosti pomoci, napríklad cez zbierky alebo rôzne Nadácie (napríklad Nadácia Pontis alebo SPP).

Foto: skúsená slovenská surdopedička – Silvia Hovorková[4] (fotila Veronika Klimonová)

Surdopédia a vlastná skúsenosť

Z vlastnej skúsenosti bola výbornou pomocou na začiatku cesty okrem vnímavej foniatričky, ktorá synovi včas zabezpečila načúvacie prístroje aj skúsená surdopedička. Suplovala rodičom i psychológa, dodávala nádej a nadhľad svojimi skúsenosťami a príbehmi. Keďže zúrila korona, bola ochotná sa spojiť s rodinou cez video hovory, vysvetľovala základné posunky. Posunková reč by mala byť neoddeliteľnou súčasťou komunikačného procesu pre nepočujúce deti. Umožňuje im komunikovať a vyjadrovať sa ešte predtým, než si úplne osvoja verbálnu reč. Tým, že deťom poskytuje nástroj na interakciu s okolím, môže výrazne zlepšiť aj ich sociálne a emocionálne zručnosti. Keďže syn až do zapojenia kochleárnych implantátov takmer do 15 mesiacov veku nič nepočul, bola prvým mostom vo vzájomnom porozumení a zabránila množstvu frustrujúcich stavov z neporozumenia. Na Slovensku existujú kurzy posunkovej reči, ale aj rôzne aplikácie či posunkový slovník (napr. aplikácie: Posunkuj HRAvo, Posunkuj HRAvo – Vety, Posunkuj s nami; web: posunky.sk, spreadthesign.com).

Surdopedička chodila do domáceho prostredia a okrem množstva podporných zapožičaných hier vysvetľovala i to, ako pracovať s dieťaťom po sluchovej stránke. Postupne nasmerovala na kochleárnu implantáciu, pomohla vybaviť všetky náležitosti a spísala i niekoľko posudkov (pre kochleárnu implantáciu, preukaz ŤZP či predĺžený rodičovský príspevok). Bola taktiež prvým nasmerovaním v myšlienke, že oslabený vývin reči môže byť zapríčinený ešte inou diagnózou.

Následne sme so synom absolvovali ambulantnú formu terapií, pretože sme zistili, že ich potrebuje vo väčšom množstve a frekvencii. Niekoľkokrát do mesiaca sme absolvovali surdopédiu v Centre včasnej intervencie v Bratislave[5]. Je veľmi náročné udržať ročné dieťa za stolíkom, aby pracovalo aspoň 40 minút. Avšak skúsený odborník vie zvládnuť aj to a vďaka týmto pravidelným návštevám začal syn tiež lepšie spolupracovať s ďalšími odborníkmi i rodinou.

Zo začiatku sme veľa pracovali na rozlíšení zvukov a ich lokalizácii. Nápomocnou nám bola „technika odpočúvania“, resp. „sluchová diskriminácia“, kedy dieťa na základe vypočutého zvuku musí ukázať na daný obrázok (napr. počuje „hav  hav“ a ukáže na obrázku na psíka) alebo musí rozpoznávať medzi podobnými slovami (napr. pes/päsť, skrývať/krívať). Sluchové vnímanie je totiž schopnosť mozgu interpretovať zvuk, ktorý počuje, resp. ide o pripájanie významu zvuku. Je dôležité a nevyhnutné pre vývoj jazyka dieťaťa (viď. Kol. Autorov, 2020[6]).

Taktiež sú výbornou pomôckou lingove zvuky. Test „šesť lingových zvukov“ bol vyvinutý ako rýchly, jednoduchý a spoľahlivý test, ktorý môžu používať rodičia a odborníci na zhodnotenie sluchových schopností dieťaťa. Testom sa overuje, či dieťa vníma (detekcia) a neskôr identifikuje zvuky v celom rozsahu rečového spektra. Sú to totiž zvuky, ktoré sa nachádzajú na určitých rečových frekvenciách. „M“ je zvuk reči s najnižšou frekvenciou a keď dieťa tento zvuk nepočuje, je pravdepodobné, že nemá dostatočnú sluchovú informáciu v nízkych rečových frekvenciách. Reč dieťaťa bude mať narušenú intonáciu a dieťa bude nesprávne vyslovovať samohlásky. Keď dieťa vníma hlásku „u“, detekuje zvuky reči nízkej frekvencie a pri hláske „i“ tiež niektoré zvuky reči s nízkou a vysokou frekvenciou. Pri hláske „a“ vníma zvuky reči stredných frekvencií. Keď dieťa detekuje hlásku „š“, vníma zvuky reči stredne vysokej frekvencie a pri hláske „s“ zas zvuky reči najvyšších frekvencií.

Zdroj: https://is.muni.cz/el/ped/podzim2019/SPk513/LingSoundCards_SK.pdf

Snažili sme sa stimulovať syna rôznymi zvukmi – hovorením, spievaním, hračkami, čítaním, či počúvaním zvukov v prostredí, aby rozlišoval medzi počutými zvukmi a pripisoval zvukom význam. Skúšali sme tiež rolové hry, pričom ide o účinný spôsob, ako deti môžu rozvíjať svoje jazykové zručnosti v kontexte reálnych situácií. Môžu tak skúšať rôzne komunikačné scenáre, rozširovať svoju slovnú zásobu a zlepšovať svoje schopnosti porozumenia a výslovnosti. Veľmi nám pomohlo i elektronické pero a zvukové knihy.

Taktiež zahraničné skúsenosti poukazujú na fakt, že logopédi radi využívajú pre deti špeciálne počítačové programy na precvičovanie počúvania s porozumením. Pre deti je to zábava, motivuje ich to a podporuje i proces učenia. Podľa logopéda Schörga, pokiaľ chce rodina používať hovoriace pero (audio pen) alebo audio box na auditívny tréning, musí si potrpieť na dobrú kvalitu zvuku danej techniky a knižného materiálu (viď. lifelonghearing.com, 2024[7]).

Keď syn konečne začal napodobňovať slová, snažili sme sa postupne menej posunkovať, aby bol nútený vysvetliť, čo chce, predovšetkým slovne. Nepočujúcemu dieťaťu musíte stonásobne viac vysvetľovať, komentovať činnosti a všetko, čo vidíte, keďže pri ťažkej strate sluchu začalo reálne počuť neskôr ako jeho počujúci rovesníci. Veľmi nám pomohla i logopédia a celková spolupráca surdopéda s logopédom, aj čo sa týka motivácie dieťaťa a podobných cvičení s podobnou štruktúrou.

Hlavnou úlohou klinického logopéda pri práci s dieťaťom s poruchou sluchu je rozvíjať sluch a následne hovorený jazyk dieťaťa. Logopéd rodiča učí rôzne hry a stratégie, ako rozvíjať slovnú zásobu dieťatka. Pomocou úloh zameraných na rozvoj myslenia cvičí porozumenie reči a pomocou rôznych hier aj gramatiku jazyka (napr. správne poradie slov vo vete, jednotné a množné číslo, používanie predložiek alebo ohýbanie slov). Zároveň môže rodičov naučiť, ako má dieťa počas hry správne dýchať a ako s ním možno hravo precvičovať oromotoriku (cvičenia na pohyblivosť pier, svalov tváre a jazyka). Pri nácviku správnej výslovnosti hlások môžu využívať logopédi okrem sluchu aj zrak (imitácia, zrkadlo) a hmat (pomocné artikulačné zvuky). Logopéd číta s dieťaťom obrázkové alebo rozprávkové knihy a sleduje, či rozumie príbehu, prípadne, či ho vie vo vyššom veku prerozprávať (viď. Infosluch, 2023[8]).

Foto: príklad oromotorického cvičenia v rámci logopédie[9]

Logopédia, učenie sa abecedy i pomocných artikulačných znakov pri rozvoji reči a vlastná skúsenosť

Logopéd a jeho časté navštevovanie niekoľkokrát do mesiaca zohrali i v našom prípade veľkú rolu pri rozvoji reči u syna. Niektorí logopédi používajú pri rozvoji slovnej zásoby a porozumenia globálne čítanie (prikladanie slov k obrázkom), čím deťom okrem iného pomáhajú porozumieť, že hovorené slová majú aj písomnú formu. Ak má dieťa pridružené okrem poruchy sluchu aj ďalšie zdravotné problémy, ktoré mu neumožňujú zrozumiteľne komunikovať hovorenou rečou, logopéd hľadá podporný alebo náhradný spôsob dorozumenia sa (tzv. alternatívno-augmentatívnu komunikáciu – AAK – môže ísť napríklad o systém obrázkov, komunikačnú tabuľku, symboly a znaky alebo pomôcky s elektronickým hlasovým výstupom) (viď. Infosluch, 2023[10]).

Učenie sa abecedy je základným krokom v rozvoji reči a gramotnosti. Pre nepočujúce deti je dôležité, aby sa abecedu učili nielen vizuálne, ale aj pomocou hmatových a vizuálnych pomôcok. Hry a aktivity zamerané na učenie sa písmen a ich zvukov môžu byť veľmi efektívne v zlepšovaní ich rečových schopností. Keďže syn je súčasne so sluchom tiež v diagnostike na možný autizmus spojený často i s poruchou pozornosti, hľadali sme riešenie, ako by sa mohol viac zaujímať o reč, jej funkčnosť, správne vyslovovanie či neskracovanie slov a podobne. Pomohla nám až abeceda, ktorú mal zvládnutú v priebehu týždňa. Začal si uvedomovať, že jednotlivé slová sa skladajú z hlások, ktoré treba správne vyslovovať, aby slovo malo správny význam (napr. mrak-mrkva, tato-traktor, my-myš a pod.). Veľmi nám pomohli aj hry s hľadaním písmen, ich priradenie pomocou cestičiek, pracovné zošity a kartičky[11].

Samostatnou kapitolou a v našom prípade omnoho efektívnejšou, ako je učenie sa prstovej abecedy, bolo začatie využívania pomocných artikulačných znakov (PAZ)[12]. Ide o vizuálne symboly alebo gestá, ktoré dopĺňajú verbálnu komunikáciu. Tieto znaky môžu pomôcť deťom lepšie pochopiť a naučiť sa správne vyslovovať jednotlivé slová a hlásky. Použitie týchto znakov v kombinácii s hovorením môže výrazne zlepšiť rečové schopnosti detí a pomôcť im preklenúť medzery v porozumení. Pomocné artikulačné znaky sú tiež užitočné v prípade, keď dieťa dočasne nemôže používať svoje sluchové aparáty.

PAZ sa využívajú tiež u detí s problémami v sluchovej pamäti a výslovnosti, pričom sa môžu používať aj pri tvorbe celých viet. Pomáhajú dieťaťu nielen s výslovnosťou jednotlivých hlások a slabík, ale i so zapamätávaním si štruktúry slova, slabík v slove a ich poradí. Podporujú úspešnosť dieťaťa pri vyslovovaní ťažkého slova, z čoho sa tešia nielen terapeuti a rodičia, ale aj samotné dieťa (viď. Rozvoj dieťaťa, 2024[13]).

Každé dieťa je iné a u každého treba zvoliť iný prístup v auditívnom i rečovom tréningu

Sluchový tréning a podpora vývinu reči u nepočujúcich detí vyžadujú koordinovaný prístup, ktorý zahŕňa kooperáciu viacerých odborníkov. Spolupráca rodín s odborníkmi a pravidelný tréning sú kľúčom k úspechu a k zabezpečeniu toho, aby deti mohli plnohodnotne komunikovať a integrovať sa do spoločnosti.

Pokiaľ sa reč napriek včasnej kompenzácii sluchu nevyvíja správne alebo dostatočne, je nutné pátrať ďalej, hoci je situácia frustrujúca – každý rodič sa musí zmieriť nielen so sluchovým problémom u svojho dieťaťa, ale aj s možnosťou pridruženej diagnózy. Z vlastnej skúsenosti bolo vhodné navštíviť tiež neurológa a psychológa.

V ranom veku psychológ sleduje (diagnostikuje) psychomotorický vývin dieťaťa – jeho myslenie, sociálno-emocionálny vývin a osobnosť. Spolu so špeciálnym pedagógom pomáha napríklad rodičovi určiť, či je vhodné, aby bolo dieťa v danom momente integrované, alebo je lepšie, aby navštevovalo školu špeciálne určenú pre deti so sluchovým postihnutím, prípadne ešte ostalo v domácom prostredí. Školám pomáha aj pri integrácii detí s poruchou sluchu, konzultuje s učiteľmi, pokiaľ sa vyskytnú ťažkosti s adaptáciou v škole, vypisuje niektoré dokumenty a správy, ktoré sú pri integrácii potrebné. Rodinám so stredoškolákmi ponúka profesionálne a kariérové poradenstvo (viď. Infosluch, 2023[14]).

Mnohým deťom pomáha v auditívnom a rečovom tréningu tiež vnímanie vibrácií a melódie, resp. hudby v rámci muzikoterapie. Vnímanie rytmu pomáha aj pri vokalizovaní. Taktiež logopedička Teresa Schneider poukazuje na osobné skúsenosti s hudbou v auditívnom tréningu a na fakt, že hudobné cvičenia pomáhajú jedincom vnímať i suprasegmentálnu (prozodickú) rovinu reči – takzvanú melódiu reči. Hudba a hudobné aktivity sú už dlhé roky neodmysliteľnou súčasťou sluchovej výchovy detí s poruchou sluchu, ale i dospelých. Poukazuje pritom na rôzne vedecké štúdie, ktoré dokazujú pozitívny vplyv hudobného tréningu na rôzne aspekty sluchu, vývin reči a rehabilitáciu. Hudbu možno využiť aj na tréning sluchu bez ohľadu na jazykové znalosti nepočujúceho. Napríklad vnímanie rytmických taktov v hudbe umožňuje lepšie vnímať i jednotlivé slabiky v slovách. Zmeny v tónoch charakterizujú nielen melódiu hudby, ale aj rozdiel medzi opytovacou a oznamovacou vetou. Schopnosť rozlišovať výšky tónov pomáha rozlišovať medzi takzvanými minimálnymi pármi – slovami s rôznym významom, ktoré sa od seba foneticky líšia len jedným zvukom (resp. hláskou – napr.: hrad, hlad). Hudobný tréning ponúka tiež možnosť precvičiť si rozlišovanie simultánnych zvukov (napríklad rozlíšiť medzi rôznymi nástrojmi v hudobnom diele, rozpoznať určitý zvuk z niekoľkých simultánnych zvukov alebo napr. akusticky sledovať jeden nástroj) (viď. lifelonghearing.com, 2024[15]).

Foto: Veronika Klimonová

Slovenčina je náročný jazyk rovnako pre počujúcich ako pre nepočujúcich

Učenie sa slovenského jazyka je pre počujúce i nepočujúce deti obzvlášť náročné. Tento proces je komplikovaný najmä kvôli podobne znejúcim hláskam, ktoré môžu byť pre deti so sluchovým postihnutím ťažko rozlíšiteľné, ale tiež vzhľadom na slová s viacerými spoluhláskami (napr. prst, krk), podobnosť niektorých slov, ich dĺžku, skloňovanie či časovanie. Slovenský jazyk má teda tiež zložitú gramatiku a syntax, čo môže byť pre nepočujúce deti ďalšou výzvou. Pochopenie a správne používanie gramatických pravidiel, ako sú skloňovanie, časovanie a skladanie viet, si vyžaduje intenzívnu výučbu a podporu zo strany odborníkov.

Slovenský jazyk obsahuje množstvo hlások, ktoré sú veľmi podobné vo svojom zvukovom prejave, napríklad „b“ a „p“, „d“ a „t“, či „s“ a „š“. Podobne znejúce hlásky môžu ovplyvniť nielen schopnosť dieťaťa správne vyslovovať slová, ale aj ich schopnosť porozumieť hovorenému jazyku. Nepočujúce deti sa často musia spoliehať na vizuálne stopy, ako sú pohyby pier a mimika, čo môže byť v určitých situáciách obmedzené alebo nedostatočné. Aj preto sú vhodné dodatočné logopedické cvičenia, ktoré často zahŕňajú i opakovanie slov, rýmov a viet obsahujúce problematické hlásky. Správna artikulácia vyžaduje taktiež pravidelný tréning a precvičovanie s logopédom, ktorý deťom pomáha správne formovať slová a zlepšovať ich rečové schopnosti.

Rodičia by mali byť aktívne zapojení do procesu učenia sa, poskytovať dieťaťu podporu a motiváciu. Logopédi a špeciálni pedagógovia sú kľúčovými partnermi v tomto procese, ktorí poskytujú odbornú pomoc a vytvárajú individuálne plány na zlepšenie jazykových schopností dieťaťa. S podporou logopédov, rodiny a využitím moderných technológií môžu tieto deti dosiahnuť významné pokroky v rozvoji svojich jazykových a komunikačných schopností. Kľúčom k úspechu je individuálny prístup, pravidelný tréning a pozitívne prostredie, ktoré podporuje učenie a rast.

Autor: Miroslava Zemanová

[1] https://www.nepocujucedieta.sk/aktuality/o-sluchu-vseobecne/pravidlo-1-3-6-pri-poruche-sluchu-ide-o-cas

[2] https://www.nepocujucedieta.sk/porucha-sluchu-co-robit/dostali-sme-diagnozu-porucha-sluchu/ktori-odbornici-nam-budu-pomahat

[3] https://infosluch.sk/2437/timova-spolupraca/

[4] https://infosluch.sk/

[5] https://www.cvibratislava.sk/

[6] https://www.overenedetmi.sk/aktivity-pre-deti/sluchova-pozornost-hry-na-zvukove-vnimanie/?srsltid=AfmBOoo4o3zsyCzxdDYK3w5_MRTmlq7eLlmdWZe0V3kjhNlm_OnWlwTl

[7] https://lifelonghearing.com/sk/uncategorized-sk/hovoriace-pero-audio-pen-na-rehabilitaciu-sluchu/

[8] https://infosluch.sk/2437/timova-spolupraca/

[9] Zdroj: https://www.hope-amc.com/5-benefits-of-speech-disorders-language-therapy-in-a-childs-development/

[10] https://infosluch.sk/2437/timova-spolupraca/

[11] Napr. z: https://www.kartulka.sk/

[12] Napr. z: https://www.posunky.sk/pomocne-artikulacne-znaky/to-19/

[13] https://www.facebook.com/reel/642914137651731

[14] https://infosluch.sk/2437/timova-spolupraca/

[15] https://lifelonghearing.com/sk/zdravie/hudobny-trening-je-to-lepsi-sluchovy-trening/