{"id":33145,"date":"2025-12-19T08:19:19","date_gmt":"2025-12-19T08:19:19","guid":{"rendered":"https:\/\/lifelonghearing.com\/sk\/?p=33145"},"modified":"2026-01-21T12:06:37","modified_gmt":"2026-01-21T12:06:37","slug":"pripravenost-beznych-materskych-skol-na-kompenzovane-deti-s-poruchou-sluchu-v-slovenskych-podmienkach-v-porovnani-so-zahranicim","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/lifelonghearing.com\/sk\/pripravenost-beznych-materskych-skol-na-kompenzovane-deti-s-poruchou-sluchu-v-slovenskych-podmienkach-v-porovnani-so-zahranicim\/","title":{"rendered":"Pripravenos\u0165 be\u017en\u00fdch matersk\u00fdch \u0161k\u00f4l na kompenzovan\u00e9 deti s poruchou sluchu v slovensk\u00fdch podmienkach v porovnan\u00ed so zahrani\u010d\u00edm"},"content":{"rendered":"

Inkl\u00fazia det\u00ed s poruchou sluchu v be\u017en\u00fdch matersk\u00fdch \u0161kol\u00e1ch na Slovensku: odborn\u00e9\u00a0r\u00e1mce\u00a0a\u00a0hlas\u00a0rodi\u010dov<\/span><\/b><\/p><\/h1><\/div>

<\/span><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div>

Poruchy sluchu patria medzi pomerne \u010dast\u00e9 senzorick\u00e9 poruchy u\u00a0det\u00ed (pri\u010dom u\u017e v\u00a0roku 2008 sa na Slovensku zistila porucha sluchu u jedn\u00e9ho a\u017e troch z tis\u00edc novonaroden\u00fdch det\u00ed[1]<\/a>) a maj\u00fa z\u00e1sadn\u00fd vplyv na ich jazykov\u00fd, kognit\u00edvny a soci\u00e1lny v\u00fdvin[2]<\/a>. V\u010dasn\u00e1 diagnostika a kompenz\u00e1cia prostredn\u00edctvom kompenza\u010dn\u00fdch pom\u00f4cok umo\u017e\u0148uje de\u0165om rozv\u00edja\u0165 re\u010d a komunik\u00e1ciu, av\u0161ak samotn\u00e9 pom\u00f4cky nesta\u010dia. K\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm prostred\u00edm, kde sa die\u0165a u\u010d\u00ed fungova\u0165 v kolekt\u00edve, je okrem rodinn\u00e9ho prostredia pr\u00e1ve matersk\u00e1 \u0161kola. Pripravenos\u0165 slovensk\u00fdch matersk\u00fdch \u0161k\u00f4l na deti s\u00a0poruchou sluchu je preto z\u00e1sadnou ot\u00e1zkou inkluz\u00edvneho vzdel\u00e1vania a etickej zodpovednosti spolo\u010dnosti.<\/p>\n

Podstatou kompenz\u00e1cie sluchu\u00a0 s\u00fa r\u00f4zne sluchov\u00e9 pom\u00f4cky, ktor\u00e9 s\u00edce zlep\u0161uj\u00fa pr\u00edstup die\u0165a\u0165a k\u00a0zvuku a\u00a0hovoren\u00e9mu slovu, av\u0161ak nenahr\u00e1dzaj\u00fa norm\u00e1lny sluch. K\u013e\u00fa\u010dom k \u00faspe\u0161nej inkl\u00fazii v matersk\u00fdch \u0161kol\u00e1ch (M\u0160) by preto mala by\u0165 kombin\u00e1cia tejto technickej kompenz\u00e1cie, ale tie\u017e akusticky priazniv\u00e9ho prostredia, multisenzorickej pedagogiky a kontinu\u00e1lnej intervencie odborn\u00edkov.<\/p>\n

Slovensk\u00fd \u0160t\u00e1tny vzdel\u00e1vac\u00ed program pre predprim\u00e1rne vzdel\u00e1vanie[3]<\/a> pritom obsahuje r\u00e1mce pre deti so zdravotn\u00fdm znev\u00fdhodnen\u00edm vr\u00e1tane sluchov\u00e9ho postihnutia. \u0160peci\u00e1lnopedagogick\u00e9 p\u00f4sobenie vych\u00e1dza z uvedomenia si \u0161peci\u00e1lnych v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vac\u00edch potrieb, ktor\u00e9 vypl\u00fdvaj\u00fa zo samotn\u00e9ho sluchov\u00e9ho postihnutia, pr\u00edpadne z pridru\u017een\u00fdch diagn\u00f3z. \u0160pecifik\u00e1 v\u00fdchovy a vzdel\u00e1vania det\u00ed s poruchou sluchu s\u00fa v z\u00e1sade rovnak\u00e9, \u010di u\u017e ide o \u0161peci\u00e1lne triedy v be\u017en\u00fdch matersk\u00fdch \u0161kol\u00e1ch, o\u00a0za\u010dlenenie do be\u017en\u00fdch tried, alebo o \u0161peci\u00e1lne matersk\u00e9 \u0161koly ur\u010den\u00e9 pre t\u00fato skupinu det\u00ed. Integrovan\u00e9 vzdel\u00e1vanie (v s\u00fa\u010dasnosti u\u017e inkluz\u00edvne) si vy\u017eaduje poznanie podmienok a procesov integr\u00e1cie (v s\u00fa\u010dasnosti u\u017e inkl\u00fazie[4]<\/a>), pri\u010dom pedag\u00f3g mus\u00ed by\u0165 dostato\u010dne informovan\u00fd o konkr\u00e9tnom type sluchov\u00e9ho postihnutia a jeho d\u00f4sledkoch na v\u00fdvin die\u0165a\u0165a. Poznanie diagn\u00f3zy je z\u00e1kladom kvalitnej v\u00fdchovy a vzdel\u00e1vania v pred\u0161kolsk\u00fdch zariadeniach.<\/p>\n

Pod\u013ea programu je cie\u013eom predprim\u00e1rneho vzdel\u00e1vania det\u00ed s\u00a0poruchou sluchu hlavne to, aby na jeho konci dok\u00e1zali komunikova\u0165 a vyjadrova\u0165 sa prostredn\u00edctvom najvhodnej\u0161ieho komunika\u010dn\u00e9ho prostriedku, zoh\u013ead\u0148uj\u00faceho druh a stupe\u0148 ich postihnutia. V procese vzdel\u00e1vania sa vyu\u017e\u00edvaj\u00fa aj prvky alternat\u00edvnej a augmentat\u00edvnej komunik\u00e1cie. Ka\u017ed\u00e9 die\u0165a s\u00a0poruchou sluchu zaraden\u00e9 do be\u017enej alebo \u0161peci\u00e1lnej triedy by malo ma\u0165 zabezpe\u010den\u00fa individu\u00e1lnu logopedick\u00fa intervenciu. Rovnako d\u00f4le\u017eit\u00e1 je spolupr\u00e1ca materskej \u0161koly s centrom \u0161peci\u00e1lnopedagogick\u00e9ho poradenstva. Koordinovan\u00e1 spolupr\u00e1ca odborn\u00edkov z oblasti pedagogiky, poradenstva, medic\u00edny, soci\u00e1lnej pr\u00e1ce a \u010fal\u0161\u00edch discipl\u00edn je k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm predpokladom \u00faspe\u0161n\u00e9ho za\u010dlenenia det\u00ed s\u00a0poruchou sluchu v be\u017en\u00fdch matersk\u00fdch \u0161kol\u00e1ch.<\/p>\n

Slovensko m\u00e1 u\u017e platn\u00fd \u0161t\u00e1tny vzdel\u00e1vac\u00ed program (\u0160VP) pre predprim\u00e1rne vzdel\u00e1vanie[5]<\/a>, ktor\u00fd sa zameriava na inkluz\u00edvne vzdel\u00e1vanie. V praxi to znamen\u00e1, \u017ee matersk\u00e9 \u0161koly s\u00fa povinn\u00e9 vytv\u00e1ra\u0165 prostredie a podmienky re\u0161pektuj\u00face r\u00f4znorodos\u0165 det\u00ed, vr\u00e1tane t\u00fdch so sluchov\u00fdm postihnut\u00edm \u010di in\u00fdmi \u0161peci\u00e1lnymi potrebami. V\u00a0programe je jasne stanoven\u00e9, \u017ee \u201eka\u017ed\u00e1 matersk\u00e1 \u0161kola by v s\u00fa\u010dasnosti mala by\u0165 schopn\u00e1 poskytova\u0165 podmienky pre inkluz\u00edvne vzdel\u00e1vanie. Tak\u00e9to vzdel\u00e1vanie d\u00f4sledne nap\u013a\u0148a ideu rovnosti \u0161anc\u00ed pre v\u0161etk\u00fdch, rovnosti pr\u00edstupu ku vzdel\u00e1vaniu a v kone\u010dnom d\u00f4sledku k zabezpe\u010deniu d\u00f4slednej soci\u00e1lnej inkl\u00fazie. V podmienkach vzdel\u00e1vania sa idea inkl\u00fazie dot\u00fdka najm\u00e4 pr\u00edstupu k de\u0165om so \u0161peci\u00e1lnymi v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vac\u00edmi potrebami s cie\u013eom za\u010dlenenia \u010do najv\u00e4\u010d\u0161ieho po\u010dtu t\u00fdchto det\u00ed do be\u017en\u00fdch \u0161k\u00f4l a tried.\u201c<\/p>\n

\"\"Zauj\u00edmav\u00e1 inkluz\u00edvna aktivita[6]<\/a> od ob\u010dianskeho zdru\u017eenia Som sam\u00e9 ucho pre v\u0161etky deti pou\u017eite\u013en\u00e1 aj v\u00a0M\u0160<\/p>\n

Legislat\u00edva taktie\u017e umo\u017e\u0148uje inkl\u00faziu det\u00ed do be\u017en\u00fdch matersk\u00fdch \u0161k\u00f4l, pri\u010dom sa vypracov\u00e1va individu\u00e1lny vzdel\u00e1vac\u00ed pl\u00e1n[7]<\/a> a predpoklad\u00e1 sa podpora \u0161peci\u00e1lnych pedag\u00f3gov, logop\u00e9dov a\u00a0foniatrov, resp. audiol\u00f3gov. V praxi mo\u017eno vyu\u017ei\u0165 aj metodick\u00e9 pr\u00edru\u010dky (napr\u00edklad Die\u0165a s poruchou sluchu v materskej \u0161kole)[8]<\/a>, ktor\u00e9 poskytuj\u00fa u\u010dite\u013eom odpor\u00fa\u010dania pre pr\u00e1cu s t\u00fdmito de\u0165mi.<\/p>\n

\u0160k\u00f4lka vypracov\u00e1va individu\u00e1lny vzdel\u00e1vac\u00ed pl\u00e1n (IVP) pre die\u0165a pod\u013ea odpor\u00fa\u010dania poradensk\u00e9ho zariadenia. IVP obsahuje ciele, met\u00f3dy, \u00fapravu obsahu vzdel\u00e1vania, hodnotenie a formy podpory. V\u00a0\u0161k\u00f4lke by mali die\u0165a\u0165u zabezpe\u010di\u0165 individu\u00e1lny pr\u00edstup v r\u00e1mci denn\u00e9ho re\u017eimu (mo\u017enos\u0165 oddychu, skr\u00e1tenie aktiv\u00edt, in\u00fd sp\u00f4sob komunik\u00e1cie), prisp\u00f4sobi\u0165 hodnotenie a tempo u\u010denia jeho schopnostiam a spolupracova\u0165 s rodinou (pravideln\u00e1 komunik\u00e1cia o pokrokoch, probl\u00e9moch a potreb\u00e1ch die\u0165a\u0165a). Rodi\u010dia musia individu\u00e1lny vzdel\u00e1vac\u00ed pl\u00e1n podp\u00edsa\u0165, preto\u017ee ich s\u00fahlas je d\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou procesu inkluz\u00edvneho vzdel\u00e1vania. Pod\u013ea \u00a77a z\u00e1kona \u010d. 245\/2008 Z. z. (\u0161kolsk\u00fd z\u00e1kon)[9]<\/a> sa die\u0165a alebo \u017eiak m\u00f4\u017ee vzdel\u00e1va\u0165 pod\u013ea individu\u00e1lneho vzdel\u00e1vacieho programu len s informovan\u00fdm s\u00fahlasom z\u00e1konn\u00e9ho z\u00e1stupcu (alebo z\u00e1stupcu zariadenia[10]<\/a>), ktor\u00fd sa v praxi realizuje podpisom rodi\u010da na individu\u00e1lnom vzdel\u00e1vacom pl\u00e1ne. Je to d\u00f4le\u017eit\u00e9 vzh\u013eadom na informovan\u00fd s\u00fahlas so zvolen\u00fdmi podporn\u00fdmi opatreniami, cie\u013emi a met\u00f3dami. Zabezpe\u010duje sa tak i spolupr\u00e1ca medzi \u0161kolou a rodinou. Chr\u00e1ni sa t\u00fdm teda \u0161kola aj rodi\u010dia a\u00a0dokumentuje to, \u017ee pl\u00e1n bol prerokovan\u00fd a ods\u00fahlasen\u00fd. Umo\u017e\u0148uje sa t\u00fdm tie\u017e aktualiz\u00e1cia IVP na z\u00e1klade sp\u00e4tnej v\u00e4zby od rodi\u010dov[11]<\/a>.<\/p>\n

Realita v\u0161ak nar\u00e1\u017ea na mnoh\u00e9 prek\u00e1\u017eky v\u00a0zmysle celkov\u00e9ho zabezpe\u010denia v\u00fdchovy a\u00a0vzdel\u00e1vania v\u00a0be\u017enej M\u0160. Napr\u00edklad na z\u00e1klade v\u00fdsledkov dotazn\u00edkov\u00e9ho prieskumu, ktor\u00fd vznikol v r\u00e1mci projektu \u201eTo d\u00e1 rozum\u201c (Hall a spol., 2019)[12]<\/a> mala iba p\u00e4tina respondentov z radov zamestnancov a ved\u00facich pracovn\u00edkov matersk\u00fdch \u0161k\u00f4l pocit, \u017ee ich in\u0161tit\u00facia je pripraven\u00e1 na vzdel\u00e1vanie det\u00ed so \u0161peci\u00e1lnymi v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vac\u00edmi potrebami (\u0160VVP). Pod\u013ea n\u00e1zorov respondentov ide najm\u00e4 o nedostato\u010dn\u00e9 podmienky pre individu\u00e1lny pr\u00edstup v d\u00f4sledku vysok\u00fdch po\u010dtov det\u00ed v triedach, nedostatok pedagogick\u00fdch asistentov a\u00a0ob\u010dianskych zdru\u017een\u00ed, fyzick\u00e9 bari\u00e9ry v budove \u0161koly, nedostatok finan\u010dn\u00fdch prostriedkov na zabezpe\u010denie potrieb det\u00ed so zdravotn\u00fdm znev\u00fdhodnen\u00edm \u010di nepripravenos\u0165 u\u010dite\u013eov pre pr\u00e1cu s\u00a0t\u00fdmito de\u0165mi. Pod\u013ea ich n\u00e1zoru ide tie\u017e o nedostato\u010dn\u00fa schopnos\u0165 M\u0160 zabezpe\u010di\u0165 primeran\u00e9 podmienky pre deti so zdravotn\u00fdm znev\u00fdhodnen\u00edm, \u010do v praxi sp\u00f4sobuje, \u017ee riaditelia napriek legislat\u00edvnej mo\u017enosti prij\u00edma\u0165 deti so \u0160VVP \u010dasto pristupuj\u00fa k ich odmietnutiu.<\/p>\n

Odhliadnuc od e\u0161te komplexnej\u0161ieho probl\u00e9mu, ktor\u00fdm je nap\u00e4tie medzi star\u0161ou terminol\u00f3giou \u0161kolsk\u00e9ho z\u00e1kona a modern\u00fdmi pedagogick\u00fdmi a politick\u00fdmi r\u00e1mcami. Slovensko je toti\u017e \u201ena ceste od integr\u00e1cie k inkl\u00fazii\u201c, resp. v\u00fdklad legislat\u00edvy e\u0161te nedobehol modern\u00fd pedagogick\u00fd diskurz. Integr\u00e1cia toti\u017e znamen\u00e1, \u017ee die\u0165a so zdravotn\u00fdm znev\u00fdhodnen\u00edm, teda aj poruchou sluchu, m\u00f4\u017ee by\u0165 umiestnen\u00e9 do be\u017enej materskej \u0161koly, pri\u010dom sa mu poskytuj\u00fa podporn\u00e9 opatrenia (\u0161peci\u00e1lny pedag\u00f3g, logop\u00e9d, asistenti). Die\u0165a je \u201epridan\u00e9\u201c do existuj\u00faceho syst\u00e9mu, ktor\u00fd sa prisp\u00f4sobuje iba \u010diasto\u010dne. V\u00a0zmysle inkl\u00fazie by mala by\u0165 v\u0161ak be\u017en\u00e1 M\u0160 syst\u00e9movo nastaven\u00e1 tak, aby bola prirodzene otvoren\u00e1 v\u0161etk\u00fdm de\u0165om, bez oh\u013eadu na ich znev\u00fdhodnenie. Prostredie, pedagogick\u00e9 pr\u00edstupy aj organiz\u00e1cia by mali by\u0165 od za\u010diatku koncipovan\u00e9 tak, aby podporovali rozmanitos\u0165.<\/p>\n

Z\u00e1kon \u010d. 245\/2008 Z. z. (\u0161kolsk\u00fd z\u00e1kon) umo\u017e\u0148oval vzdel\u00e1vanie det\u00ed so \u0161peci\u00e1lnymi v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vac\u00edmi potrebami v be\u017en\u00fdch matersk\u00fdch \u0161kol\u00e1ch (i\u0161lo teda o integr\u00e1ciu). U\u017e N\u00e1rodn\u00fd program rozvoja v\u00fdchovy a vzdel\u00e1vania (2018)[13]<\/a> kl\u00e1dol d\u00f4raz na inkluz\u00edvne vzdel\u00e1vanie ako strategick\u00fd cie\u013e. Metodick\u00e9 usmernenia M\u0160VVa\u0160 SR[14]<\/a> pou\u017e\u00edvaj\u00fa pojem \u201einkluz\u00edvne vzdel\u00e1vanie\u201c v s\u00falade s eur\u00f3pskymi r\u00e1mcami (Eurydice[15]<\/a>, UNESCO[16]<\/a>).<\/p>\n

\u0160kolsk\u00fd z\u00e1kon tak u\u017e v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti obsahuje pojem inkluz\u00edvne vzdel\u00e1vanie (novelou z\u00e1kona \u010d.\u00a0415\/2021 Z. z., \u00fa\u010dinnou od 1. janu\u00e1ra 2022[17]<\/a>), upravuje pr\u00e1va det\u00ed so \u0160VVP, podporuje rovnos\u0165 pr\u00edle\u017eitost\u00ed i prisp\u00f4sobenie vzdel\u00e1vania potreb\u00e1m ka\u017ed\u00e9ho die\u0165a\u0165a a umo\u017e\u0148uje zria\u010fovanie \u0161kolsk\u00fdch podporn\u00fdch t\u00edmov v \u0161kol\u00e1ch a\u00a0\u0161k\u00f4lkach, \u010d\u00edm predstavuje v\u00fdznamn\u00fd krok smerom k syst\u00e9movej inkl\u00fazii v \u0161kolstve. Presn\u00e9 znenie \u00a7 2 p\u00edsm. ai) novely \u0161kolsk\u00e9ho z\u00e1kona je nasledovn\u00e9: \u201eNa \u00fa\u010dely tohto z\u00e1kona sa rozumie: inkluz\u00edvnym vzdel\u00e1van\u00edm spolo\u010dn\u00e1 v\u00fdchova a vzdel\u00e1vanie det\u00ed, \u017eiakov, posluch\u00e1\u010dov alebo \u00fa\u010dastn\u00edkov v\u00fdchovy a vzdel\u00e1vania, uskuto\u010d\u0148ovan\u00e1 na z\u00e1klade rovnosti pr\u00edle\u017eitost\u00ed a re\u0161pektovania ich v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vac\u00edch potrieb a individu\u00e1lnych osobitost\u00ed a podporuj\u00faca ich akt\u00edvne zapojenie do v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vac\u00edch \u010dinnost\u00ed \u0161koly alebo \u0161kolsk\u00e9ho zariadenia.\u201c V\u00a0praxi to znamen\u00e1, \u017ee inkluz\u00edvne vzdel\u00e1vanie sa st\u00e1va \u0161tandardom, nie v\u00fdnimkou. \u0160koly a \u0161k\u00f4lky maj\u00fa povinnos\u0165 zoh\u013ead\u0148ova\u0165 individu\u00e1lne potreby v\u0161etk\u00fdch det\u00ed \u2013 vr\u00e1tane t\u00fdch so zdravotn\u00fdm \u010di soci\u00e1lnym znev\u00fdhodnen\u00edm, jazykovou bari\u00e9rou \u010di in\u00fdmi \u0161pecifikami. Zria\u010fovatelia a vedenie \u0161k\u00f4l maj\u00fa podporova\u0165 tvorbu \u0161kolsk\u00fdch podporn\u00fdch t\u00edmov, IVP, asistenciu a odborn\u00fa spolupr\u00e1cu.<\/p>\n

Na z\u00e1klade Monitorovacej spr\u00e1vy IP NPRVaV[18]<\/a> (2024)[19]<\/a> je zrejm\u00e9, \u017ee v praxi sa st\u00e1le \u010dastej\u0161ie pou\u017e\u00edva pojem integr\u00e1cia, preto\u017ee bol takto zakotven\u00fd v \u0161kolskom z\u00e1kone. Spr\u00e1va v\u0161ak upozor\u0148uje na potrebu zos\u00faladenia terminol\u00f3gie s eur\u00f3pskymi r\u00e1mcami. Kon\u0161tatuje sa v nej, \u017ee podporn\u00e9 opatrenia s\u00fa dostupn\u00e9, ale nerovnomerne. Mestsk\u00e9 \u0161koly maj\u00fa lep\u0161\u00ed pr\u00edstup k asistentom u\u010dite\u013ea, \u0161peci\u00e1lnym pedag\u00f3gom a logop\u00e9dom, zatia\u013e \u010do v men\u0161\u00edch regi\u00f3noch je podpora obmedzen\u00e1. Financovanie podporn\u00fdch opatren\u00ed je nedostato\u010dn\u00e9 a \u010dasto projektovo viazan\u00e9, \u010do ohrozuje ich udr\u017eate\u013enos\u0165. Nedostatok odborn\u00edkov (\u0161peci\u00e1lnych pedag\u00f3gov, logop\u00e9dov, psychol\u00f3gov) je jednou z hlavn\u00fdch bari\u00e9r inkl\u00fazie. U\u010ditelia v be\u017en\u00fdch M\u0160 maj\u00fa obmedzen\u00e9 mo\u017enosti systematick\u00e9ho vzdel\u00e1vania v oblasti inkluz\u00edvnych pr\u00edstupov. Spr\u00e1va odpor\u00fa\u010da zavies\u0165 povinn\u00e9 \u0161kolenia. Odpor\u00fa\u010dania spr\u00e1vy smeruj\u00fa aj k posilneniu financovania podporn\u00fdch opatren\u00ed, povinn\u00e9mu vzdel\u00e1vaniu u\u010dite\u013eov v inkluz\u00edvnych pr\u00edstupoch a lep\u0161ej koordin\u00e1cii medzi \u0161kolami a poradensk\u00fdmi centrami.<\/p>\n

Pod\u013ea n\u00e1zorov viacer\u00fdch slovensk\u00fdch rodi\u010dov a praktick\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed s\u00a0fungovan\u00edm ich die\u0165a\u0165a alebo det\u00ed s\u00a0poruchou sluchu v\u00a0be\u017en\u00fdch matersk\u00fdch \u0161kol\u00e1ch sa potvrdzuje nepripravenos\u0165 in\u0161tit\u00faci\u00ed na tieto deti. To sa t\u00fdka nielen pr\u00edstupu vedenia (neschopnosti alebo neochote zabezpe\u010di\u0165 metodick\u00e9 dokumenty, spolupr\u00e1cu s\u00a0okresn\u00fdmi centrami poradenstva a\u00a0prevencie v\u00a0\u0161kolen\u00ed svojich zamestnancov \u010di v slab\u00fdch finan\u010dn\u00fdch mo\u017enostiach zriadi\u0165 podporn\u00e9 t\u00edmy), ale taktie\u017e be\u017en\u00fdch pedag\u00f3gov, a\u00a0to napriek dostato\u010dnej motiv\u00e1cii na\u0161tudova\u0165 si problematiku (rodi\u010d je akt\u00edvnym prispievate\u013eom metodick\u00fdch materi\u00e1lov a\u00a0pr\u00edkladov z\u00a0praxe). Pedagogick\u00fd zbor m\u00e1 strach alebo nevie ako manipulova\u0165 s\u00a0kompenza\u010dn\u00fdmi pom\u00f4ckami napriek za\u0161koleniu (napr\u00edklad v\u00fdmena bateriek, pr\u00edpadne in\u00e9 nonsensy \u2013 pedag\u00f3g napriek upozorneniu povolil k\u00fapanie sa s\u00a0kompenza\u010dn\u00fdmi pom\u00f4ckami, ktor\u00e9 sa n\u00e1sledne znehodnotili). Nie je ochota kontaktova\u0165 terapeutov mimo M\u0160 (surdop\u00e9d, logop\u00e9d a\u00a0i.), na\u0161tudova\u0165 si alternat\u00edvne sp\u00f4soby komunik\u00e1cie (aspo\u0148 z\u00e1kladn\u00e9 posunky, pomocn\u00e9 artikula\u010dn\u00e9 znaky a\u00a0i.), ignoruje sa hluk v\u00a0triedach a verb\u00e1lno-hudobn\u00e9 \u010dinnosti sa deti mechanicky u\u010dia bez hlb\u0161ieho porozumenia, vizualiz\u00e1cie, resp. zn\u00e1zornenia. V\u00a0mnoh\u00fdch obecn\u00fdch \u0161k\u00f4lkach nebol de\u0165om schv\u00e1len\u00fd asistent pedag\u00f3ga a\u00a0tieto deti preto stagnuj\u00fa v\u00a0komunik\u00e1cii v\u00a0prostred\u00ed M\u0160. Niektor\u00ed rodi\u010dia v\u0161ak ani \u0161peci\u00e1lne \u0161k\u00f4lky pre deti s\u00a0poruchou sluchu nepova\u017euj\u00fa za ide\u00e1lne \u2013 najm\u00e4 ak ide o\u00a0ich nedostatok a\u00a0vzdialenos\u0165 od miesta bydliska, deklarovan\u00fd po\u010det \u0161peci\u00e1lno-pedagogick\u00fdch seden\u00ed (te\u00f3ria nes\u00favis\u00ed s\u00a0praxou), zmie\u0161an\u00e9 triedy od \u00faplne nepo\u010duj\u00facich det\u00ed po ve\u013emi dobre kompenzovan\u00e9 deti (nedostato\u010dn\u00e9 rozv\u00edjanie hovorenej re\u010di), neochotu komunikova\u0165 s\u00a0ostatn\u00fdmi terapeutmi pracuj\u00facimi s\u00a0die\u0165a\u0165om mimo M\u0160 kv\u00f4li zjednoteniu metodiky a\u00a0pr\u00e1ce s\u00a0die\u0165a\u0165om alebo (okrem poruchy sluchu), ak ide o viacn\u00e1sobn\u00e9 postihnutia neobmedzuj\u00face intelekt det\u00ed \u2013 ktor\u00fdm sa \u0161k\u00f4lky napriek mal\u00e9mu kolekt\u00edvu \u017eiakov v\u00a0triedach \u00fadajne nevedia dostato\u010dne venova\u0165 a nezoh\u013ead\u0148uj\u00fa tieto pridru\u017een\u00e9 diagn\u00f3zy.<\/p>\n

V d\u00f4sledku uveden\u00fdch faktorov sa rodi\u010dia det\u00ed s\u00a0poruchou sluchu ocitaj\u00fa v mimoriadne zlo\u017eitej situ\u00e1cii, ke\u010f nemaj\u00fa istotu, \u017ee ich die\u0165a n\u00e1jde vhodn\u00e9 prostredie pre svoj optim\u00e1lny rozvoj. Tento stav vyvol\u00e1va nielen individu\u00e1lnu frustr\u00e1ciu, ale i hlb\u0161\u00ed pocit syst\u00e9movej nedostato\u010dnosti, preto\u017ee vo\u013eba medzi be\u017enou a \u0161peci\u00e1lnou materskou \u0161kolou sa jav\u00ed ako vo\u013eba medzi dvoma ne\u00fapln\u00fdmi rie\u0161eniami. Be\u017en\u00e9 matersk\u00e9 \u0161koly nedok\u00e1\u017eu zabezpe\u010di\u0165 primeran\u00e9 podmienky ani odborn\u00fa podporu, zatia\u013e \u010do \u0161peci\u00e1lne zariadenia \u010dasto nenap\u013a\u0148aj\u00fa deklarovan\u00e9 \u0161tandardy a neposkytuj\u00fa dostato\u010dne diferencovan\u00fa starostlivos\u0165. V\u00fdnimka sk\u00f4r potvrdzuje pravidlo. Rodi\u010dia tak nadob\u00fadaj\u00fa presved\u010denie, \u017ee syst\u00e9m vzdel\u00e1vania nie je schopn\u00fd garantova\u0165 rovnak\u00e9 \u0161ance na rozvoj pre v\u0161etky deti bez oh\u013eadu na ich zdravotn\u00e9 znev\u00fdhodnenie. Tento pocit neistoty a ned\u00f4very m\u00e1 dlhodob\u00e9 d\u00f4sledky \u2013 vedie k oslabeniu spolupr\u00e1ce medzi rodinou a \u0161kolou, k zn\u00ed\u017eeniu motiv\u00e1cie rodi\u010dov zap\u00e1ja\u0165 sa do vzdel\u00e1vacieho procesu a v \u0161ir\u0161om kontexte poukazuje na potrebu z\u00e1sadnej reformy inkluz\u00edvnych opatren\u00ed v predprim\u00e1rnom vzdel\u00e1van\u00ed.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Chlapec s\u00a0na\u010d\u00favac\u00edmi pr\u00edstrojmi sk\u00fa\u0161a, ako znej\u00fa r\u00f4zne hudobn\u00e9 n\u00e1stroje (vn\u00edmanie r\u00f4znych zvukov je taktie\u017e z\u00e1klad sluchovej v\u00fdchovy)<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Porovnanie slovensk\u00fdch podmienok so zahrani\u010d\u00edm<\/strong><\/p>\n

Be\u017en\u00e9 matersk\u00e9 \u0161koly v zahrani\u010d\u00ed dok\u00e1\u017eu efekt\u00edvne inkludova\u0165 deti s poruchou sluchu, ak s\u00fa splnen\u00e9 z\u00e1kladn\u00e9 podmienky inkl\u00fazie. Najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm predpokladom je existencia jasn\u00fdch \u0161tandardov, ktor\u00e9 ur\u010duj\u00fa, ako m\u00e1 by\u0165 prostredie prisp\u00f4soben\u00e9 de\u0165om s\u00a0poruchou sluchu. V \u0161kandin\u00e1vskych krajin\u00e1ch s\u00fa napr\u00edklad akustick\u00e9 normy a vizu\u00e1lna podpora s\u00fa\u010das\u0165ou legislat\u00edvy, \u010do zabezpe\u010duje jednotn\u00fa kvalitu prostredia vo v\u0161etk\u00fdch zariadeniach. Zahrani\u010dn\u00e9 matersk\u00e9 \u0161koly be\u017ene vyu\u017e\u00edvaj\u00fa koberce, akustick\u00e9 panely, z\u00e1vesy \u010di \u0161peci\u00e1lne \u201etich\u00e9 z\u00f3ny\u201c, ktor\u00e9 zni\u017euj\u00fa hluk a ozvenu. T\u00fdm sa zlep\u0161uje pomer sign\u00e1lu k \u0161umu, \u010do je rozhoduj\u00face pre efekt\u00edvne vyu\u017e\u00edvanie kompenza\u010dn\u00fdch pom\u00f4cok.[20]<\/a><\/p>\n

\u010eal\u0161\u00edm k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm faktorom je \u0161kolen\u00fd person\u00e1l. Napr\u00edklad v\u00a0Holandsku sa od pedag\u00f3gov vy\u017eaduje povinn\u00e9 vzdel\u00e1vanie v oblasti inkl\u00fazie det\u00ed.[21]<\/a> Tak\u00e9to \u0161kolenia im poskytuj\u00fa praktick\u00e9 zru\u010dnosti, ako pracova\u0165 s\u00a0kompenza\u010dn\u00fdmi pom\u00f4ckami, ako pou\u017e\u00edva\u0165 vizu\u00e1lne pom\u00f4cky a ako diferencova\u0165 tempo v\u00fdu\u010dby pod\u013ea potrieb die\u0165a\u0165a. Vzdel\u00e1vanie pedag\u00f3gov je v zahrani\u010d\u00ed rozhodne systematickej\u0161ie. Na Slovensku s\u00edce existuj\u00fa metodick\u00e9 pr\u00edru\u010dky, napr\u00edklad od V\u00daDPaP[22]<\/a>, ale \u0161kolenia nie s\u00fa kontrolovan\u00e9 a ich rozsah je nerovnomern\u00fd.<\/p>\n

Pravideln\u00e1 odborn\u00e1 podpora je \u010fal\u0161\u00edm pilierom \u00faspe\u0161nej inkl\u00fazie. V zahrani\u010d\u00ed je be\u017en\u00e9, \u017ee matersk\u00e9 \u0161koly pravidelne nav\u0161tevuj\u00fa itinerantn\u00ed \u0161peci\u00e1lni pedag\u00f3govia[23]<\/a>, logop\u00e9di a audiol\u00f3govia. T\u00edto odborn\u00edci kontroluj\u00fa funk\u010dnos\u0165 techniky, poskytuj\u00fa metodick\u00e9 vedenie pedag\u00f3gom a z\u00e1rove\u0148 sleduj\u00fa pokrok die\u0165a\u0165a v jazykovom a kognit\u00edvnom v\u00fdvine.[24]<\/a><\/p>\n

Najv\u00e4\u010d\u0161ie rozdiely medzi krajinami vznikaj\u00fa teda hlavne v dostupnosti technol\u00f3gi\u00ed, rozsahu povinn\u00e9ho vzdel\u00e1vania u\u010dite\u013eov a financovan\u00ed \u00faprav prostredia. V USA \u010di Kanade s\u00fa FM\/DAC syst\u00e9my[25]<\/a> \u0161tandardnou s\u00fa\u010das\u0165ou predprim\u00e1rneho vzdel\u00e1vania, zatia\u013e \u010do v Eur\u00f3pe sa vyu\u017e\u00edvaj\u00fa menej \u010dasto, najm\u00e4 pre finan\u010dn\u00e9 obmedzenia.[26]<\/a> Podobne je to aj s digit\u00e1lnymi pom\u00f4ckami, ako s\u00fa interakt\u00edvne tabule s titulkami alebo vizu\u00e1lnymi symbolmi, ktor\u00e9 s\u00fa inde vo svete be\u017en\u00e9, av\u0161ak na Slovensku sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa sporadicky.<\/p>\n

V\u00a0r\u00e1mci medzin\u00e1rodn\u00fdch \u0161tandardov pracuj\u00fa be\u017en\u00e9 M\u0160 v krajin\u00e1ch s rozvinutou inkluz\u00edvnou politikou s jasn\u00fdm trojpilierov\u00fdm r\u00e1mcom, resp. prostred\u00edm (akustika, vizu\u00e1lna orient\u00e1cia), pr\u00edstupom (diferenci\u00e1cia, vizualiz\u00e1cia, tempo) a podporou (\u0161kolenie u\u010dite\u013eov, logopedick\u00e1 a \u0161peci\u00e1lno-pedagogick\u00e1 asistencia). Dom\u00e1ce metodiky pre M\u0160 s\u00edce popisuj\u00fa odpor\u00fa\u010dan\u00e9 opatrenia pre deti s\u00a0poruchou sluchu a s\u00fa kompatibiln\u00e9 s eur\u00f3pskou praxou (pri\u010dom silnou str\u00e1nkou je dostupnos\u0165 praktick\u00fdch n\u00e1vodov), av\u0161ak slabou str\u00e1nkou je ich nerovnomern\u00e9 uplat\u0148ovanie v\u00a0\u0161k\u00f4lkach.<\/p>\n

Odborn\u00edci potvrdzuj\u00fa, \u017ee deti s\u00a0poruchou sluchu dosahuj\u00fa lep\u0161ie v\u00fdsledky v jazykovom v\u00fdvine, soci\u00e1lnej inkl\u00fazii a akademick\u00fdch zru\u010dnostiach, ak s\u00fa v prostred\u00ed s dobrou akustikou, pravidelnou odbornou podporou a vy\u0161kolen\u00fdmi u\u010dite\u013emi.[27]<\/a> Slovensko m\u00e1 metodick\u00e9 z\u00e1klady a legislat\u00edvne r\u00e1mce, ale k zahrani\u010dn\u00fdm \u0161tandardom sa pribl\u00ed\u017ei a\u017e vtedy, ke\u010f sa posiln\u00ed financovanie technol\u00f3gi\u00ed, povinn\u00e9 \u0161kolenia pedagogick\u00e9ho zboru a rovnomern\u00e1 dostupnos\u0165 slu\u017eieb vo v\u0161etk\u00fdch regi\u00f3noch. Hlavn\u00e9 rozdiely v\u00a0pr\u00edstupoch k\u00a0de\u0165om s\u00a0poruchou sluchu u\u00a0n\u00e1s a\u00a0v\u00a0zahrani\u010d\u00ed s\u00fa zobrazen\u00e9 v\u00a0nasleduj\u00facej tabu\u013eke:<\/p>\n

Porovnanie pr\u00edstupov: be\u017en\u00e9 M\u0160 v zahrani\u010d\u00ed vs. slovensk\u00e1 prax<\/strong><\/p>\n\n\n\n\n\n\n\n
Oblas\u0165<\/th>\nZahrani\u010die<\/th>\nSlovensko<\/th>\n<\/tr>\n<\/thead>\n
Akustika, technol\u00f3gie a triedne prostredie<\/strong><\/td>\n\n
    \n
  • redukcia hluku (kobercov\u00e9 plochy, tlmenie, z\u00e1vesy)<\/li>\n
  • usporiadanie s vizu\u00e1lnym kontaktom<\/li>\n
  • pravidl\u00e1 re\u010di \u201ev tichu\u201c<\/li>\n
  • be\u017en\u00e9 je vyu\u017eitie FM\/DAC syst\u00e9mov s priamym streamovan\u00edm do sluchov\u00fdch pom\u00f4cok<\/li>\n
  • ozna\u010dovanie \u201etich\u00fdch z\u00f3n\u201c<\/li>\n
  • vizu\u00e1lne pl\u00e1novanie d\u0148a<\/li>\n<\/ul>\n<\/td>\n
\n
    \n
  • odpor\u00fa\u010dania na \u00fapravy prostredia existuj\u00fa, ale akustick\u00e9 opatrenia a FM\/DAC syst\u00e9my s\u00fa implementovan\u00e9 nerovnomerne<\/li>\n
  • mnoh\u00e9 zariadenia operuj\u00fa bez systematick\u00fdch akustick\u00fdch auditov<\/li>\n<\/ul>\n<\/td>\n<\/tr>\n
Pedagogick\u00e9 strat\u00e9gie v triede<\/strong><\/td>\n\n
    \n
  • multisenzorick\u00e9 u\u010denie (obr\u00e1zky, gest\u00e1, posunky, alternat\u00edvne sp\u00f4soby komunik\u00e1cie, zapisovanie k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch slov)<\/li>\n
  • explicitn\u00e9 modelovanie artikul\u00e1cie<\/li>\n
  • d\u00f4raz na \u201epo\u010d\u00favacie okn\u00e1\u201c (kr\u00e1tke segmenty s optim\u00e1lnymi podmienkami)<\/li>\n
  • pravideln\u00e9 overovanie porozumenia v mal\u00fdch skupin\u00e1ch<\/li>\n<\/ul>\n<\/td>\n
\n
    \n
  • metodiky odpor\u00fa\u010daj\u00fa vizu\u00e1lne pom\u00f4cky, individu\u00e1lny pr\u00edstup a spolupr\u00e1cu s odborn\u00edkmi<\/li>\n
  • aplik\u00e1cia v be\u017en\u00fdch M\u0160 z\u00e1vis\u00ed od sk\u00fasenost\u00ed pedag\u00f3gov a podpory poradenstva<\/li>\n<\/ul>\n<\/td>\n<\/tr>\n
Odborn\u00e1 podpora a koordin\u00e1cia<\/strong><\/td>\nIntegrovan\u00e9 modely \u201eschool-based\u201c podpory:<\/p>\n
    \n
  • itinerantn\u00fd \u0161peci\u00e1lny pedag\u00f3g pre sluch<\/li>\n
  • pravideln\u00fd kontakt s audiologick\u00fdm t\u00edmom<\/li>\n
  • logopedick\u00e9 sedenia v \u0161kole<\/li>\n
  • technick\u00e9 kontroly zariaden\u00ed<\/li>\n<\/ul>\n<\/td>\n
\n