{"id":10046,"date":"2021-11-02T14:55:13","date_gmt":"2021-11-02T13:55:13","guid":{"rendered":"https:\/\/lifelonghearing.com\/?p=10046"},"modified":"2025-04-28T05:42:20","modified_gmt":"2025-04-28T05:42:20","slug":"naucit-sa-citat-s-problemami-so-sluchom-alebo-bez-nich","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/lifelonghearing.com\/sk\/naucit-sa-citat-s-problemami-so-sluchom-alebo-bez-nich\/","title":{"rendered":"Nau\u010di\u0165 sa \u010d\u00edta\u0165 – s probl\u00e9mami so sluchom alebo bez nich"},"content":{"rendered":"

Nau\u010di\u0165 sa \u010d\u00edta\u0165 r\u00fdchlo pomocou jednoduch\u00fdch cvi\u010den\u00ed<\/h1><\/div>

\u010c\u00edtanie a p\u00edsanie s\u00fa \u00fastredn\u00fdmi bodmi na z\u00e1kladnej \u0161kole a z\u00e1kladom pre \u010fal\u0161ie vzdel\u00e1vanie. \u010c\u00edtanie a p\u00edsanie s\u00fa \u00fastredn\u00fdmi bodmi na z\u00e1kladnej \u0161kole a dobr\u00e1 podpora sluchovo znev\u00fdhodnen\u00fdch spolu\u017eiakov zah\u0155\u0148a optim\u00e1lne nastaven\u00e9 na\u010d\u00favacie pr\u00edstroje, cvi\u010denia na rozli\u0161ovanie zvukov a spr\u00e1vnu motiv\u00e1ciu k \u010d\u00edtaniu.<\/strong><\/p>\n<\/div>

<\/div>
<\/span><\/div>
<\/div>

\u201e\u010c\u00edtanie a p\u00edsanie s\u00fa minim\u00e1lnymi po\u017eiadavkami dne\u0161ka\u201c hovor\u00ed Ursula Baatz, vedeck\u00e1 kur\u00e1torka D\u00fcrnsteinsk\u00e9ho symp\u00f3zia o vzdel\u00e1van\u00ed. Predpoved\u00e1, \u017ee \u013eudia bez pokro\u010dil\u00fdch zru\u010dnost\u00ed v \u010d\u00edtan\u00ed a p\u00edsan\u00ed bud\u00fa ma\u0165 \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161\u00ed probl\u00e9m n\u00e1js\u0165 si uplatnenie na trhu pr\u00e1ce. Vy\u0161\u0161ie vzdel\u00e1vanie a \u0161kolenia s\u00fa v podstate zalo\u017een\u00e9 na gramotnosti. Gramotnos\u0165 je d\u00f4le\u017eit\u00e1 aj v ka\u017edodennom \u017eivote a vo vo\u013enom \u010dase.<\/p>\n

Joanna Shepherd je ved\u00faca rehabilita\u010dn\u00e9ho t\u00edmu v spolo\u010dnosti MED-EL. Poukazuje na \u00fazku interakciu medzi sluchov\u00fdm porozumen\u00edm jazyka, \u010d\u00edtan\u00edm s porozumen\u00edm a narat\u00edvnymi schopnos\u0165ami. \u201eJazyk, triedenie inform\u00e1ci\u00ed, verb\u00e1lna pam\u00e4\u0165 a kognit\u00edvne porozumenie s\u00fa zru\u010dnosti, ktor\u00e9 die\u0165a potrebuje, ke\u010f sa zap\u00e1ja do pr\u00edbehu \u2013 \u010di u\u017e ho po\u010d\u00fava, \u010d\u00edta, rozpr\u00e1va alebo p\u00ed\u0161e.\u201c<\/p>\n

Sluchov\u00e1 pam\u00e4\u0165 m\u00f4\u017ee by\u0165 tie\u017e zhor\u0161en\u00e1, nez\u00e1visle od sluchov\u00fdch schopnost\u00ed. \u201eAle u\u017e teraz si v\u0161\u00edmam, \u017ee ve\u013ea sluchovo znev\u00fdhodnen\u00fdch det\u00ed potrebuje \u010dastej\u0161ie opakovanie,\u201c vysvet\u013euje Michaela Velissaris, u\u010dite\u013eka sluchovo znev\u00fdhodnen\u00fdch \u0161tudentov vo Viedni. \u201eRozli\u0161ovanie zvukov sa rozv\u00edja u norm\u00e1lne po\u010duj\u00facich det\u00ed v pred\u0161kolskom veku. Ke\u010f v\u0161ak maj\u00fa deti probl\u00e9m s v\u00fdvojom sluchu, nemusia e\u0161te vedie\u0165 vedome rozli\u0161ova\u0165 a sp\u00e1ja\u0165 zvuky.\u201c<\/p>\n

R\u00f4zne met\u00f3dy u\u010denia<\/h2>\n

Nicole Supper u\u010d\u00ed na jednej zo z\u00e1kladn\u00fdch \u0161k\u00f4l vo Viedni. \u201eU\u010dite\u013e rozhodne, ak\u00fa vyu\u010dovaciu met\u00f3du v triede pou\u017eije na \u010d\u00edtanie. To z\u00e1vis\u00ed aj od konkr\u00e9tneho pou\u017e\u00edvan\u00e9ho \u0161labik\u00e1ra.\u201c To je rozdiel medzi analytickou a syntetickou met\u00f3dou. Napr\u00edklad klasick\u00e1 met\u00f3da hl\u00e1skovania patr\u00ed k syntetick\u00fdm met\u00f3dam: deti sa najsk\u00f4r nau\u010dia p\u00edsmen\u00e1, z ktor\u00fdch sa potom skladaj\u00fa po\u010diato\u010dn\u00e9 slov\u00e1 \u201eRaz som mala \u017eiaka, ktor\u00fd \u010d\u00edtal \u201eEm-a-em-a\u201c namiesto \u201emama\u201c a takto \u010d\u00edtal dos\u0165 dlh\u00fd \u010das,\u201c smeje sa u\u010dite\u013eka. Preto sa teraz pri hl\u00e1skovan\u00ed spoluhl\u00e1sky vyslovuj\u00fa bez pridanej samohl\u00e1sky, tak\u017ee \u201eM\u201c sa u\u017e nevyslovuje \u201eEm\u201c, ale sk\u00f4r ako \u201eMmm\u201c.<\/p>\n

S\u00fa\u010das\u0165ou syntetick\u00fdch vyu\u010dovac\u00edch pr\u00edstupov s\u00fa aj fonetick\u00e9 met\u00f3dy, ktor\u00e9 s\u00fa prim\u00e1rne orientovan\u00e9 na zvuky hovoren\u00e9ho slova. Pr\u00edkladom by mohla by\u0165 po\u010diato\u010dn\u00e1 zvukov\u00e1 met\u00f3da: p\u00edsmen\u00e1 sa u\u010dia pomocou slova, ktor\u00e9 za\u010d\u00edna zodpovedaj\u00facim zvukom: \u201eM pre my\u0161\u201c. Syntetick\u00e9 met\u00f3dy maj\u00fa spolo\u010dn\u00fa charakteristiku \u2013 postupnos\u0165, pri ktorej sa prel\u00ednaj\u00fa jednotliv\u00e9 p\u00edsmen\u00e1 alebo zvuky do s\u00favisl\u00e9ho \u010d\u00edtania.<\/p>\n

Na druhej strane s\u00fa analytick\u00e9 met\u00f3dy, ktor\u00e9 za\u010d\u00ednaj\u00fa od cel\u00fdch slov alebo kr\u00e1tkych viet. Napr\u00edklad sa porovn\u00e1vaj\u00fa slov\u00e1 stark\u00e1 a stark\u00fd a rozpozn\u00e1vaj\u00fa sa p\u00edsmen\u00e1. \u201eT\u00e1to met\u00f3da je vhodn\u00e1 pre v\u00fdkonnej\u0161ie deti, a preto tento pr\u00edstup vyu\u017e\u00edva len m\u00e1lo tried,\u201c vysvet\u013euje Supper. \u201eNaj\u010dastej\u0161ie sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa fonick\u00e9 met\u00f3dy, alebo sa kombinuj\u00fa r\u00f4zne pr\u00edstupy.\u201c<\/p>\n

Od \u010d\u00edtania k porozumeniu<\/h2>\n

\u201eDe\u0165om so sluchov\u00fdm znev\u00fdhodnen\u00edm m\u00f4\u017ee prinies\u0165 \u00fa\u017eitok pou\u017eitie holistick\u00fdch met\u00f3d, ale v\u00e4\u010d\u0161ina det\u00ed s\u00a0kochle\u00e1rnym implant\u00e1tom<\/a>\u00a0nem\u00e1 probl\u00e9m ani s fonick\u00fdm pr\u00edstupom. \u201eV kone\u010dnom d\u00f4sledku v\u0161ak nie je mo\u017en\u00e9 presko\u010di\u0165 sp\u00e1janie fon\u00e9m do p\u00edsmen,\u201c hovor\u00ed Velissaris zo sk\u00fasenost\u00ed. \u201ePri zvukoch, ktor\u00e9 sa \u0165a\u017eko rozli\u0161uj\u00fa, m\u00f4\u017eu pom\u00f4c\u0165 priraden\u00e9 pohyby alebo znaky.\u201c<\/p>\n

Bez oh\u013eadu na pr\u00edstup, cie\u013eom pre v\u0161etky deti je rozv\u00edja\u0165 holistick\u00e9 \u010d\u00edtanie, od vyznenia a rozpozn\u00e1vania jednotliv\u00fdch slov. \u201e\u017dia\u013e, v niektor\u00fdch \u010d\u00edtank\u00e1ch sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa v\u00fdrazy, ktor\u00e9 presahuj\u00fa slovn\u00fa z\u00e1sobu det\u00ed \u2013 hlavne t\u00fdch sluchovo znev\u00fdhodnen\u00fdch,\u201c Velissaris si uvedomuje nebezpe\u010denstvo toho, \u201e\u017ee deti potom za\u010dn\u00fa \u010d\u00edta\u0165 mechanicky, bez uvedomenia si v\u00fdznamu textu.\u201c<\/p>\n

\u201ePri jednom svojom prv\u00e1\u010dikovi som si u\u017e na konci okt\u00f3bra v\u0161imla, \u017ee napriek opakovan\u00fdm cvi\u010deniam mal probl\u00e9m rozpozna\u0165 p\u00edsmen\u00e1 a priradi\u0165 ich k pr\u00edslu\u0161n\u00fdm zvukom,\u201c spom\u00edna Supper. To m\u00f4\u017ee by\u0165 sp\u00f4soben\u00e9 probl\u00e9mami s pam\u00e4\u0165ou alebo s vizu\u00e1lnym alebo s akustick\u00fdm rozli\u0161ovan\u00edm. To posledn\u00e9 z\u00e1vis\u00ed aj od sluchov\u00fdch schopnost\u00ed. Oddan\u00fd pedag\u00f3g odpor\u00fa\u010da, aby rodi\u010dia dotknut\u00fdch det\u00ed vyh\u013eadali r\u00fdchle objasnenie probl\u00e9mu u \u0161pecialistov.<\/p>\n

Dobr\u00fd sluch pom\u00e1ha pri \u010d\u00edtan\u00ed<\/h2>\n

\u201eMus\u00edme venova\u0165 osobitn\u00fa pozornos\u0165 tomu, ke\u010f predstavujeme gramatiku.\u201c Supper m\u00e1 sk\u00fasenos\u0165, \u017ee nielen deti, ktor\u00e9 sa u\u010dia v jazyku, ktor\u00fd je ich druh\u00fdm jazykom (L2), s\u00fa v ka\u017edodennom \u017eivote zvyknut\u00e9 na gramaticky nespr\u00e1vne vety. No taktie\u017e zo sk\u00fasenosti vie, \u017ee \u201epokia\u013e u\u010dite\u013e vyslovuje ve\u013emi spr\u00e1vne, deti si t\u00fato spr\u00e1vnu v\u00fdslovnos\u0165 r\u00fdchlo osvoja\u201c. Samozrejme za predpokladu, \u017ee tieto deti po\u010duj\u00fa a dok\u00e1\u017eu rozli\u0161ova\u0165 zvuky a fon\u00e9my.<\/p>\n

\u201eV pr\u00edpade jazykov s abecedou\u201c, ako je angli\u010dtina, \u201evn\u00edmanie fon\u00e9m v hovorenom slove tie\u017e podporuje pochopenie logiky v p\u00edsanom slove,\u201c vysvet\u013euje rehabilita\u010dn\u00e1 \u0161pecialistka Shepherd. T\u00ed, ktor\u00ed vedia sluchovo rozl\u00ed\u0161i\u0165 jednotliv\u00e9 hl\u00e1sky slova a priradi\u0165 ich k ich symbolom, p\u00edsmen\u00e1m, vedia slov\u00e1 p\u00edsa\u0165 aspo\u0148 pribli\u017ene spr\u00e1vne. Preto je dobr\u00fd sluch d\u00f4le\u017eit\u00fd pre rozvoj spr\u00e1vneho p\u00edsan\u00e9ho jazyka. Pre sluchovo znev\u00fdhodnen\u00fdch \u017eiakov s\u00fa preto nevyhnutn\u00e9 na\u010d\u00favacie pr\u00edstroje s dobrou kvalitou zvuku a individu\u00e1lne optimalizovan\u00fdm nastaven\u00edm.<\/p>\n

Shepherd to prirovn\u00e1va k terapii pre star\u0161ie deti a dospel\u00fdch, kde to funguje naopak: \u201eV tomto pr\u00edpade p\u00edsan\u00fd jazyk podporuje sluchov\u00e9 porozumenie re\u010di.\u201c<\/p>\n

Knihy podporuj\u00fa \u010ditate\u013esk\u00e9 zru\u010dnosti<\/h2>\n

\u201e\u00daspe\u0161nos\u0165 osvojovania si p\u00edsan\u00e9ho jazyka ovplyv\u0148uje ve\u013ea faktorov,\u201c vysvet\u013euje Joanna Shepherd, pri\u010dom okrem in\u00e9ho spom\u00edna v\u0161eobecn\u00fd rozvoj jazyka a znalosti, sluchov\u00fa a vizu\u00e1lnu pam\u00e4\u0165 a \u201efonologick\u00e9 povedomie\u201c. Ide o schopnos\u0165 vedome vn\u00edma\u0165 a rozli\u0161ova\u0165 slovn\u00e9 druhy, t.j. rozklada\u0165 slov\u00e1 na jednotliv\u00e9 slabiky a zvuky a naopak, posklada\u0165 ich do slov. D\u00f4le\u017eitos\u0165 fonologick\u00e9ho spracovania zvukovej stavby re\u010di dokumentuje aj \u0161t\u00fadia Karin Landerl, v\u00fdvinovej psychologi\u010dky z Grazu. [1]<\/a><\/p>\n

Shepherd sa odvol\u00e1va na po\u010detn\u00e9 \u0161t\u00fadie o nadobudnut\u00ed gramotnosti u norm\u00e1lne po\u010duj\u00facich a sluchovo znev\u00fdhodnen\u00fdch det\u00ed [2]<\/a>: \u201eSpolo\u010dn\u00e9 \u010ditate\u013esk\u00e9 sk\u00fasenosti podporuj\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9 aspekty gramotnosti.\u201c Neznamen\u00e1 to len spolo\u010dn\u00e9 pozeranie a \u010d\u00edtanie obr\u00e1zkov a textu, ale aj ich zhrnutie a diskusiu. [3]<\/a><\/p>\n

Ke\u010f uk\u00e1\u017eeme prstom na to, \u010do \u010d\u00edtame, deti si uvedomia, ako z\u00edskavame inform\u00e1cie z p\u00edsan\u00e9ho textu. A pom\u00e1ha aj to, \u017ee postupne za\u010dnete rozozn\u00e1va\u0165 typ p\u00edsma be\u017ene pou\u017e\u00edvan\u00fdch slov.<\/p>\n

\u201eKoniec koncov, v\u0161eobecne uzn\u00e1van\u00fdm cie\u013eom gramotnosti je vedie\u0165 \u010d\u00edta\u0165 knihy,\u201c hovor\u00ed Shepherd. P\u00edsan\u00fd jazyk je nosite\u013eom inform\u00e1ci\u00ed aj v be\u017enom \u017eivote: kde n\u00e1js\u0165 toaletu, kedy ide \u010fal\u0161\u00ed autobus alebo ak\u00fd film sa hr\u00e1 v kine. Psychologi\u010dka si je ist\u00e1, \u017ee to vedia pochopi\u0165 aj men\u0161ie deti: \u201eV\u0161etko okolo n\u00e1s m\u00e1 predsa ozna\u010denie! Rovnako jednotliv\u00e9 pojmy mo\u017eno zn\u00e1zorni\u0165 p\u00edsan\u00fdmi slovami.\u201c Napr\u00edklad ich vlastn\u00e9 meno, n\u00e1pis miestneho supermarketu alebo \u010dasto opakovan\u00e9 slovo v obr\u00e1zkovej kni\u017eke.<\/p>\n

Z\u00e1bava s jazykom<\/h2>\n

Kto nepozn\u00e1 \u201etristotridsa\u0165tri strieborn\u00fdch strieka\u010diek striekalo na tristotridsa\u0165tri strieborn\u00fdch striech\u201d? Tento jazykolam je takzvan\u00e1 aliter\u00e1cia \u2013 skupina slov s identick\u00fdmi za\u010diatkami slov. Existuje aj mno\u017estvo \u010fal\u0161\u00edch slovn\u00fdch hier pre deti, ako s\u00fa napr\u00edklad riekanky. Shepherd vysvet\u013euje ich terapeutick\u00fa relevanciu: \u201eDeti s poruchou sluchu niekedy vynechaj\u00fa \u010das\u0165 slova. Ak e\u0161te dobre nepo\u010duj\u00fa, \u010dasto im unikne za\u010diatok inform\u00e1cie. Ke\u010f sa s t\u00fdmito slovami hr\u00e1me a kladieme d\u00f4raz na r\u00fdm alebo aliter\u00e1ciu, tieto deti lep\u0161ie pochopia to, \u010do po\u010duj\u00fa.\u201c<\/p>\n

Okrem toho je pre osvojenie spisovn\u00e9ho jazyka d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby vety boli vn\u00edman\u00e9 z h\u013eadiska ich zlo\u017eiek \u2013 slov, a to ako zo slab\u00edk a jednotliv\u00fdch zvukov \u2013 tzv. fon\u00e9m. A\u017e potom m\u00f4\u017eu by\u0165 lingvistick\u00e9 zvuky reprezentovan\u00e9 ako p\u00edsmen\u00e1 a zostaven\u00e9 do slov a viet. Toto povedomie je mo\u017en\u00e9 z\u00edska\u0165 prostredn\u00edctvom hry.<\/p>\n

Takto je mo\u017en\u00e9 z detskej pesni\u010dky vyrobi\u0165 hru, ke\u010f vynech\u00e1te jednotliv\u00e9 slov\u00e1 a nahrad\u00edte slabiky tlieskan\u00edm alebo hmkan\u00edm, \u010do dopln\u00edte vhodn\u00fdmi pohybmi r\u00fak: napr\u00edklad z \u201e\u0164ap-\u0165ap \u0165apu\u0161ky, i\u0161li ma\u010dky na hru\u0161ky\u201c bude \u201etlesk tlesk tlesk-tlesk-tlesk, i\u0161li mmm-mm mm mmm-mm\u201c. Jednoduch\u00e9 h\u00e1danky tie\u017e povzbudzuj\u00fa deti, aby sa hrali s jazykom, ke\u010f pojmy prezentovan\u00e9 ako kresba tvoria zlo\u017een\u00e9 slovo: slnko+kvetina=slne\u010dnica. U star\u0161\u00edch det\u00ed sa d\u00e1 slovo rozlo\u017ei\u0165 na jednotliv\u00e9 fon\u00e9my, jednotliv\u00e9 hl\u00e1sky v slove.<\/p>\n

\u010c\u00edtanie a p\u00edsanie ako jeden celok<\/h2>\n

\u201eDr\u017eanie ceruzky dnes nie je pre mnoh\u00e9 mal\u00e9 deti prirodzen\u00e9,\u201c hovor\u00ed terapeutka Shepherd, uv\u00e1dzaj\u00faca pr\u00edklad motorick\u00fdch zru\u010dnost\u00ed, ktor\u00e9 ovplyv\u0148uj\u00fa gramotnos\u0165. V tejto s\u00favislosti je d\u00f4le\u017eitou pr\u00edpravou na p\u00edsanie hrub\u00e1 a jemn\u00e1 motorika, ako aj koordin\u00e1cia oko-ruka. Supper dop\u013a\u0148a zo svojich u\u010dite\u013esk\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed: \u201eKoniec koncov, ceruzku dr\u017e\u00edte iba tromi prstami \u2013 tie svaly si mus\u00edte najsk\u00f4r vybudova\u0165!\u201c Je tie\u017e presved\u010den\u00e1, \u017ee je d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby ka\u017ed\u00e9 die\u0165a dostalo motiv\u00e1ciu typu: \u201e\u010coskoro si to pre\u010d\u00edta\u0161 s\u00e1m!\u201c.<\/p>\n

Spievanie, hranie, kreslenie \u2013 ob\u013e\u00faben\u00e9 \u010dinnosti mnoh\u00fdch det\u00ed m\u00f4\u017eu by\u0165 t\u00fdm najlep\u0161\u00edm sp\u00f4sobom, ako sa z\u00e1bavnou formou pripravi\u0165 do \u0161koly. A je tu jedna rada, ktor\u00fa odborn\u00edci d\u00e1vaj\u00fa opakovane: \u201eAk rodi\u010dia \u010d\u00edtaj\u00fa nahlas, je to dobr\u00fd sp\u00f4sob pr\u00edpravy.\u201c<\/p>\n

\n

5 faktorov fonologick\u00e9ho povedomia<\/strong><\/p>\n